Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       28. august 2002 SR požaduje od EK viac, než môže dostať Monika Murová Európska komisia a Slovensko rokujú o tom, ako by sa na povodňovú obnovu dali využiť peniaze z predvstupových fondov únie. V Bruseli by sa malo definitívne rozhodnúť dnes. Už teraz je však jasné, že predstavy tamojšej administratívy sa s predstavami slovenských zástupcov líšia. Viac už v príspevku Moniky Murovej. Slovensko samozrejme očakáva, že dostane čo najviac financií a podľa možností zo všetkých troch fondov - ISPY, SAPARDU a PHARE. Pripomeňme, že tieto sú striktne špecifikované. Navyše by Slovensko rado čerpalo peniaze, o ktoré prišlo v minulosti vlastnou neschopnosťou predložiť kvalitné projekty. Hoci vicepremiérka pre európsku integráciu Mária Kadlečíková akceptovala list komisára pre rozšírenie Güntera Verheugena, jeho posolstvo však zopakovala s neskrývaným sklamaním: AUDIO: "Už sa SAPARD vôbec nespomína v liste komisára Verheugena, ale komisár sa už čisto obmedzuje len na prostriedky z ISPY." Slovenská delegácia chce dnes na rokovaní v Bruseli však trvať na svojom. AUDIO: "Poprosíme EK, aby bolo možné využívať aj prostriedky z projektov PHARE roku 2000 finančného memoranda, pretože prakticky mimoriadna situácia si vyžaduje aj mimoriadne riešenie." Tohtoročné záplavy boli v strednej Európe skutočne mimoriadne. Slovensko by však nemalo zabúdať na to, že kým svoje škody odhaduje na 1 miliardu 700 miliónov, v susednom Česku je to najmenej 60 miliárd, nehovoriac o sumách v Nemecku či Rakúsku. Minister financií František Hajnovič dokonca bez zaváhania vyhlásil, že "čaká od únie čo najviac". Samozrejme, nemusel by potom hľadať peniaze on. Nikoho v únii ale nemusí zaujímať, že Slovensko si na podobné nečakané situácie nechalo "úbohých" 90 miliónov korún. Šéf EK Romano Prodi veľkoryso sľúbil pomoc. Nemalo by sa ale zabúdať, že únia vôbec nie je povinná poskytnúť ju tým, ktorí nie sú jej členmi. Sú jednoducho situácie, kedy je aj skromnosť na mieste. V tejto súvislosti chýba od politikov tiež informácia, či sa slovenská strana nejako koordinuje napríklad s Českou republikou. Obe krajiny sú totiž postihnuté a obe sú horúcimi kandidátmi na vstup do únie. Samostatný postup Slovenska vo vyjednávaní o európskych peniazoch však nenasvedčuje tomu, že by sa s niekým o tom chcelo radiť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...