Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       29. august 2002 Podpora menšinových jazykov v Európskej únii Anna Rausová A teraz bude reč o Európskej únii a kandidátskych krajinách, nie však o prístupovom procese, ale o menšinových jazykoch. V Bruseli sídli organizácia, ktorá sa zaoberá podporou tých obyvateľov únie, ktorí nehovoria väčšinovými jazykmi a snaží sa presadzovať ich jazykové a kultúrne práva. Začleniť sa do tejto organizácie budú mať právo aj noví členovia únie z radov východo- a stredoeurópskych krajín. Medzi hlavnými jazykmi modernej Európy zaznieva v niektorých jej častiach reč, ktorou hovorí už len niekoľko stoviek či tisíciek ľudí. Sú prípady, kedy sú tieto jazyky staré a používajú sa iba v niekoľkých horských údoliach. Jedným z takýchto jazykov je ladinčina, ktorú možno počuť v Dolomitoch na severe Talianska či v Alpách vo východnom Švajčiarsku. Podobne menšinovým je jazyk Lužických Srbov v juhovýchodnom Nemecku. Usudzuje sa, že ním hovorí asi 70 000 príslušníkov potomkov tohto slovanského národa. Európska kancelária pre menej používané jazyky so sídlom v Bruseli je nezávislá organizácia, ktorá si dala za cieľ podporovať menšinové jazyky, ktorými hovorí v súčasnej Európskej únii spolu asi 40 miliónov obyvateľov. S blížiacim sa vstupom krajín z východnej a strednej Európy sa táto inštitúcia snaží o to, aby sa jej súčasťou mohli stať aj málopoužívané jazyky budúcich členov. Medzi ne možno zarátať napríklad kašubčinu, nárečie Kašubov, obyvateľov z okolia poľského Gdanska, či jazyk Rusínov na východe Slovenska. Organizácia uvažuje tiež o rómčine a jidiš, ktoré sú rozšírené vo východnej a strednej Európe. Kritériom pre členstvo je, že uvedeným jazykom musí v danej krajine hovoriť menšina. Organizácia na podporu menšinových jazykov je nepolitická. Tie menšiny či hnutia, ktoré sa usilujú o odtrhnutie od svojich štátov, v nej nenájdu spojenca. Hovorí šéf organizácie Jelle Bakker : AUDIO: „Môžete si predstaviť vzostup vodcov, ktorí sú, mierne povedané, menej naklonení k jazykovým menšinám a viem si predstaviť, že by nastal problém. Pokiaľ však trvá sloboda zhromažďovania sa a prejavu, existuje priestor pre našu činnosť“. Logickou otázkou zostáva, či má zmysel udržiavať jazyky, ktoré už dávno prehrali zápas o svoju existenciu čo sa týka počtu osôb, ktorí ho používajú. Na túto otázku neexistuje jednoznačne ľahká odpoveď, keďže v dnešných, síce demokraciu podporujúcich, ale tiež pragmatických časoch sú náklady na menšinové školy či dopravné značenia značne vysoké. Už citovaný Jelle Bakker zdôrazňuje, že v prípade menšinovej kultúry ako takej nejde o otázku ekonomickej výhodnosti, ale predovšetkým o zachovanie kultúrneho bohatstva a rôznorodosti. Ako príklad uvádza Lužických Srbov vo východnej časti Nemecka, ktorí sú hrdí na svoje kultúrne dedičstvo. Je obohatením aj pre širšie, po nemecky hovoriace spoločenstvo. Potvrdzuje to miestny zástupca pre srbskú kultúru v Bautzen, Jurij Vušanske : AUDIO: „Je vždy obohatením keď sa človek naučí iný jazyk, aj Goethe to povedal – je to skoro ako mať druhý život“. Podľa Vušanskeho kultúrny život Lužických Srbov ovplyvňuje aj väčšinovú nemeckú kultúru. Nemci od nich napríklad prebrali niektoré zvyky, ako napríklad veľkonočné slávnosti. Čo sa týka schopnosti Lužických Srbov prežiť a uchovať si kultúru a jazyk vo väčšinovom nemeckom svete Jurij Vušanske spomína na anekdotu zo života protestantského reformátora Martina Luthera. Jeho sekretár mu vraj navrhol, aby sa Biblia preložila aj do jazyka Lužických Srbov. Luther mu vraj odpovedal, že by to bolo zbytočné, pretože o sto rokov už tento jazyk nebude existovať. Tieto slová zazneli pred niekoľkými storočiami. Ako sa ukázalo, neboli prorocké.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...