Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       6. september 2002 Wiersma: "Európa bude aj po rozšírení naďalej rozdelená" Milan Žitný Poslanec Európskeho parlamentu a jeho spravodajca pre Slovensko Jan Marinus Wiersma sa včera venoval v obsiahlej prednáške na pôde Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku dôsledkom rozšírenia Európskej únie a úlohám, ktoré z toho vyplývajú najmä pre bezpečnostné a zahraničnopolitické oblasti. Európska komisia predložila Európskej rade v apríli návrh na vypracovanie scenára o možnostiach posilnenia a stabilizácie vzťahov s novými susednými krajinami po rozšírení EÚ. Wiersma upozornil, že tento scenár by mal byť dostatočne konkrétny a mal by sa vyhýbať novému deleniu Európy ako dôsledku rozšírenia. Na druhej strane poslanec EP v rozhovore pre Slobodnú Európu uznal, že východní susedia únie nie sú v súčasnosti ani zďaleka na takej politickej a ekonomickej úrovni, akými sú budúci noví členovia únie, vrátane Slovenska. Nové definovanie vonkajších vzťahov EÚ s jej novými susedmi sa bude týkať aj Slovenska. Jeho krátka deväťdesiatkilometrová hranica s Ukrajinou je tranzitom pre migrantov z východnej Európy a z Ázie, smerujúcich na západ. Ak sa má slovensko ukrajinská hranica stať čo najskôr vonkajšou hranicou únie podľa Schengenskej dohody, bude nevyhnutné vytvoriť na nej kvalitný bezpečnostný systém, ktorý bude schopný zamedziť nelegálnej migrácii. Pokiaľ tento systém bude dlhší čas meškať, musia Slováci rátať s pokračovaním súčasného hraničného režimu na slovensko rakúskej hranici a so zavedením rovnakého štandardného režimu na slovensko českej hranici. Tento stav bude však zvyšovať finančné náklady na udržiavanie takýchto režimov. Wiersma v tejto súvislosti upozorňuje, že nikto z členov únie nie je rád v pozícii hraničného štátu s myšlienkou, že by mal v nej zostať navždy. Preto sa domnieva, že jedinou cestou vývoja je ísť od partnerstva k asociačným zmluvám s východnými susedmi únie. "Bicykel, ktorý sa nepohybuje, padá," konštatuje Wiersma. Podľa neho sa preto aj Slovensko spolu s ostatnými novými členmi únie budú musieť aktívne podieľať na ďalšom vývoji nielen vnútri nej, ale i vo vzťahu k východným susedom. Dôvodom pre optimizmus v tomto smere podľa Wiersmu je rýchlosť, s akou bývalé komunistické štáty prekonali cestu od diktátorských režimov k fungujúcej demokracii: "To bude nevyčísliteľný prínos pre naše pochopenie zvyšku Európy." Tu kdesi sa skrývajú aj najväčšie záludnosti pre nových členov. Procesy definitívneho a plného fungovania všetkých inštitúcií nie sú ukončené, stále prežívajú staré systémy, ukrývajúce sa v telách nových demokrací. Príkladom môže byť práve Slovensko s jeho niektorými zlyhaniami vo fungovaní justície v poslednom čase. "Máte predsa nezávislé súdnictvo," konštatuje Wiersma. Lenže slovenskí sudcovia i mnohí politici si tento pojem vysvetľujú nesprávne, myslia si, že nezávislosť súdu spočíva v nekritizovateľnosti ich rozhodovania a v zmierení sa verejnosti s ich škandalóznymi verdiktmi. V tomto ohľade zostane Slovensko ešte určitý čas členom únie druhej kategórie vlastným pričinením, presnejšie vlastnou nedôslednosťou. Wiersma považuje tieto prejavy za prechodný stav a nabáda pozerať sa ďalej, než je zopár súdnych procesov. Skutočnosť, že obyvatelia Slovenska dlohodobo veľmi výrazne podporujú členstvo v únii, je mu zárukou, že v tomto trende sa prejavia aj výsledky septembrových parlamentných volieb. Zároveň v slovách poslanca EP znie určité znepokojenie, keď zdôrazňuje, že iné voľby tohto druhu už nebudú, čiže s opravným termínom sa neráta. Prvým predpokladom úspechu je podľa Wiersmu vysoká účasť voličov. Druhú kľúčovú úlohu budú už riešiť politické strany, zvolené do parlamentu - rýchle zostavenie vlády, aby Slovensko stihlo všetky termíny, spojené s rozšírením únie a NATO. Posledný odkaz Jana M. Wiersmu Slovensku pred voľbami končí horizontom roka 2002, kedy by sa formálne mal zavŕšiť proces vstupu do EÚ a NATO. Bude to však len začiatok etapy, ktorá nebude o nič ľahšia, než doteraz. Holanďan Wiersma, ktorého krajina je tiež "odsúdená" na koaličné vlády, hovorí, že dobre chápe zložitosť politických reálií na Slovensku. Na rozdiel od tunajších pomerov sa však v Holandsku nedostávajú po každých voľbách do vlády stále nové a nové politické strany, čo neveští stabilitu a optimálne podmienky pre budúcnosť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...