Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       18. september 2002 Diskusie o Pakte stability a rastu Európskej únie Anna Rausová A teraz sa budeme zaoberať Európskou úniou. Uchádzačské krajiny zosúlaďujú legislatívu s bruselskými zákonmi, ale dôležité sú aj ekonomické kritériá. Medzi ne patrí výška rozpočtového deficitu, ktorá je kľúčovou najmä pre pripojenie sa k jednotnej európskej mene. Toto kritérium je súčasťou tzv. Paktu stability a rastu Európskej únie, ktorého cieľom je udržanie finančnej disciplíny. Keďže s ňou majú problémy niektorí súčasní členovia únie, vznikla diskusia o tom, či pakt nestanovuje príliš prísne normy. Výsledok debát ovplyvní aj uchádzačov o členstvo v únii. Pakt stability a rastu Európskej únie má zabezpečiť, aby krajiny eurozóny uplatňovali princíp šetrnosti vo verejných výdavkoch. Vyžaduje smerovanie k vyrovnanému rozpočtu, pričom deficit by nemal prekročiť 3 percentá hrubého domáceho produktu. Problém spočíva v tom, že napríklad Nemecko, Francúzsko, Taliansko či Portugalsko majú problémy plniť tento cieľ. Jedným z dôvodov je nižší ekonomický rast oproti pôvodným očakávaniam, ale často aj neochota udržať na uzde rozšafné vydávanie financií vo verejnom sektore, za účelom získania si čo najširšej popularity verejnosti. Tak ako v každej štatistike aj v tomto prípade sa to môže zariadiť tak, že čísla vyzerajú lepšie než skutočnosť. Tak napríklad Francúzsko sa snaží vylúčiť pri výpočte deficitu výdavky na obranu. Francúzsko však nie je jedinou krajinou, hľadajúcou takpovediac únikové cesty. Proti týmto tendenciám brojí predseda Európskej komisie Romano Prodi – komisia má právo dať pokutu tým štátom, ktoré porušujú obmedzenia paktu. Napriek tomu rastie tlak na uvoľnenie jeho prísnych regulí. Jedným z hlasov je nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku Robert Solow, podľa ktorého podmienky paktu obmedzujú ekonomický rast. Do diskusie sa zapojil aj nemecký minister financií Hans Eichel. Navrhuje, aby sa deficit vypočítaval zo širšieho základu. Analytik Deutsche Bank v Londýne Marco Annunziata podobne predpovedá: AUDIO: „Ak ekonomický cyklus pokračuje jeden rok obdobím slabosti, potom si myslím, že je veľmi pravdepodobné, že nastane určité uvoľnenie paktu stability“. Celkom opačný názor zastáva Adrian Ottnad , analytik bonnského inštitútu pre ekonomiku a spoločnosť: AUDIO: „Zmiernenie požiadaviek paktu stability v takejto situácii by znamenalo nakoniec jeho zničenie a to by spôsobilo problémy aj pre euro“. Pakt stability a rastu má kľúčový význam pre 10 kandidátskych krajín, medzi nimi Slovensko. Očakáva sa, že k jednotnej európskej mene by sa mali uchádzači pripojiť dva roky po prijatí do únie. Mnohé z týchto krajín, medzi nimi Česká republika, Slovensko, Poľsko a Maďarsko, vykazujú vysoký rozpočtový deficit – väčšinou okolo 5 percent. Splnenie trojpercentnej požiadavky, nehovoriac o vyrovnanom rozpočte, bude s najväčšou pravdepodobnosťou vyžadovať tvrdé úsporné opatrenia. Zatiaľ iba jeden z kandidátov – Maďarsko – zverejnilo plán plnenia kritérií paktu stability a rastu. Niektorí experti si kladú otázku, či to dokážu východoeurópske krajiny bez veľkých sociálnych otrasov. Hovorí opäť analytik Marco Annunziata z Deutsche Bank: AUDIO: „Je zjavné, že pre niektoré krajiny – príkladom je Česká republika – bude ťažké splniť finančné kritériá, požiadavky finančného deficitu, prinajmenšom v začiatočnej fáze“. Annunziata vysvetľuje prečo: AUDIO: „V prípade Českej republiky je to kvôli dedičstvu predchádzajúcich bankových reforiem. Ale pre východoeurópskych kandidátov ako celok je to preto, lebo budú musieť vziať na seba dodatočné bremeno štrukturálnej reformy v rokoch po vstupe do únie“. Už citovaný analytik Ottnad súhlasí s tým, že východoeurópania budú mať najprv problémy, ale aj kvôli ešte stále nedokonalému systému štátnych financií. Napriek tomu ale Ottnad trvá na pevných podmienkach paktu stability: AUDIO: „Nemali by sme východoeurópanom ísť zlým príkladom. Z dlhodobého hľadiska skúsenosť ukazuje, že dokážeme kontrolovať naše deficity“. Kritika paktu stability a rastu ako zväzujúceho prvku je podľa Ottnada nesprávna. Veľká časť výšky deficitu nesúvisí s vonkajším ekonomickým cyklom, ale je štrukturálnej povahy. To znamená, že najlepším liekom je reforma v problémových oblastiach tej-ktorej krajiny.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...