|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 6. júl 2008 |

|
|

|
19. september 2002
|
Pobaltské krajiny chcú koordinovať svoje referendá o vstupe do EÚ
|
Gabriel Sedlák
|
Českí senátori dnes urobili ďalší krok na ceste krajiny do Európskej únie, keď schválili návrh zákona stanovujúceho pravidlá referenda o vstupe do únie. Pokiaľ s návrhom vyslovia súhlas aj poslanci, mohli by českí voliči hlasovať o tejto otázke na jar budúceho roka. Nasledujúci príspevok sa zaoberá otázkou, či je alebo nie je treba prípravu referend kandidátskych štátov navzájom koordinovať.
Predsedovia parlamentov troch pobaltských štátov – Litvy, Lotyšska a Estónska – sa minulý víkend na spoločnom stretnutí zaviazali zosúladiť organizáciu referend o vstupe ich krajín do Európskej únie. Nevylúčili pritom ani možnosť postupovať spoločne s krajinami Visegrádskej skupiny, ktorej členom je aj Slovensko. A myšlienke by mohla byť naklonená aj veľká časť verejnosti v kandidátskych štátoch: v prieskume poľského denníka Rzeczpospolita sa za ňu vyjadrila takmer polovica jej čitateľov.
Šéf spoločného orgánu zástupcov parlamentov pobaltských krajín Romualds Razuks o spoločnom postupe Vilniusu, Rigy a Tallinnu uvažuje takto.
AUDIO: „Naše spoločné skúsenosti v boji za nezávislosť a zo vzájomnej spolupráce hovoria v prospech myšlienky uskutočniť referendá vo všetkých troch pobaltských krajinách v rovnakom čase. Bol by to prejav našej jednoty a pevnej spolupráce. Nepochybujem o tom, že by to prinieslo tie najlepšie výsledky.“
Razuks dodáva, že myšlienka má silnú podporu vlády i parlamentu v Lotyšsku. O rovnakom postoji litovskej politickej reprezentácie hovorí podpredseda tamojšieho zákonodarného zboru Ceslovas Jursenas.
AUDIO: „Hlavnou výhodou súčasne prebiehajúcich referend by bolo to, že by sa tri pobaltské štáty prejavili ako jednotná sila, usilujúca sa prijať spoločné rozhodnutie.“
Hoci ani v Lotyšsku ani v Litve nepadlo na túto tému konečné slovo a akékoľvek závery by preto boli predčasné, najväčšie otázniky vyvoláva postoj tretieho z pobaltského trojlístka – Estónska, ktoré je o čosi skeptickejšie. Zahraničnopolitický poradca predsedu estónskeho parlamentu Juri Kahn pripomína, že šéfovia pobaltských parlamentov hovorili o viacerých možnostiach.
AUDIO: „Po prvé uskutočniť referendá vo všetkých troch krajinách v rovnaký deň. Po druhé zorganizovať ich postupne, ale dohodnúť poradie, v akom prebehnú. A napokon treťou možnosťou je vymeniť si informácie s krajinami Visegrádskej skupiny a vypracovať rozpis termínov pre celú túto širšiu skupinu.“
Premiéri Visegrádskej skupiny hovorili spolu o tejto téme už minulý mesiac. V snahe urobiť všetko pre čo najväčšiu podporu integrácie do únie český premiér Vladimír Špidla navrhol, aby sa ako prvé uskutočnilo všeľudové hlasovanie v Maďarsku, kde je najviac proeurópskych voličov. Predpoklad, že očakávané „áno“ maďarských voličov bude mať pozitívny dopad na rozhodovanie voličov v ostatných krajinách, má však aj svojich odporcov. Jedným z nich Petr Drulák, analytik pražského Inštitútu pre medzinárodné vzťahy.
AUDIO: „Nemyslím si, že je to nevyhnutné. Českí voliči sa podľa mňa budú rozhodovať na základe toho ako vidia svoju vlastnú situáciu, nie podľa skúseností Maďarov. Nepreceňoval by som možný vplyv výsledku hlasovania v Maďarsku a myslím, že to isté platí pre pobaltské štáty. Ľudia sa dívajú na to, čo prinesie členstvo v únii im a nie na možné výhody členstva v iných krajinách.“
Drulák naviac upozorňuje na riziko prípadného, i keď málo pravdepodobného neúspechu všeľudového hlasovania v Maďarsku. Ten by mohol vyslať negatívny signál občanom ďalších štátov ašpirujúcich na členstvo v Európskej únii.
Nech už úvahy o koordinácii všeľudového hlasovania o vstupe do únie dopadnú akokoľvek, nezabúdajme, že ich uskutočneniu budú musieť predchádzať jednak ukončenie vstupných rozhovorov ako aj pozvánka na samotný vstup. A tú ešte všeličo môže ovplyvniť, v prípade Slovenska napríklad víkendové voľby.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|