Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       17. október 2002 Vo finále rozširovania EÚ bude pribúdať viac skeptických hlasov Marián Bednár Rozširovanie Európskej únie môže naraziť na politickú krízu v Holandsku, kde premiér včera ohlásil demisiu. Pád vlády a hlasy niektorých vládnych poslancov holandského parlamentu proti rozšíreniu EÚ o Poľsko, Slovensko a Lotyšsko vyvoláva obavy, že rozširovací proces sa môže zabrzddiť. Téme sa venuje Marián Bednár. Negatívne signály, ktoré vyslali poslanci holandského parlamentu smerom k rozšíreniu EÚ o Poľsko, Slovensko a Lotyšsko doslova zaskočili slovenskú politickú scénu. Holandsko totiž patrí ku krajinám, ktoré majú doslova vo svojej historickej a politickej výbave podporu myšlienok spájania sa a jednoty. Negatívny signál je o to prekvapivejší, že práve štáty Beneluxu vrátane Holandska nadviazali politické kontakty s krajinami V-4, aby koordinovali spoločný postup malých štátov v prípade rozšírenia Európskej únie. V tomto kontexte sa uskutočnili už dve medzinárodné stretnutia na úrovni premiérov, pričom jedno bolo práve aj na Slovensku. Zvláštne je na celej záležitosti i to, že negatívne stanovisko voči Poľsku, Slovensku a Lotyšsku zaujali holandskí liberáli a kresťanskí demokrati, ktorí majú svojich slovenských straníckych partnerov na vládnej úrovni. Samotné riziko takéhoto postoja spočíva v tom, že na budúci týždeň by mal k téme rozšírenia zaujať postoj holandský parlament. Ak prijme uznesenie takéhoto znenia o akom dnes hovoria holadnskí liberáli a kresťanskí demokrati, potom ho bude musieť nový holandský premiér obhajovať aj na summite EÚ v Bruseli, čo je dôvod na ďaľšiu prekážku. Analytici však upozorňujú, že vzniknutý problém netreba preceňovať, pretože táto protintegračná agenda sa viaže iba na vládu, ktorej premiér navyše včera podal demisiu. Hovorí analytik Spoločnosti pre zahraničnú politiku Vladimír Bilčík: AUDIO: "Tieto hlasy, istá skepsa alebo isté spájanie rozšírenia možno s požiadavkami na zásadnejšiu reformu únie, začínali v Holandsku zaznievať skutočne až po nástupe tejto novej vlády, ktorá už ani novou vládou nie je. Bola to najkratšia vláda v histórii Holandska a bola to aj taká zásadná zmena z hľadiska tých holanských koalícii, ktoré existovali v minulosti. Tieto hlasy, ktoré sa ozývali ohľadom nepripravenosti niektorých krajín sú naozaj len agendou tejto vlády." Zároveň však Vladimír Bilčík upozorňuje, že celý integračný proces sa blíži k záveru a tak možno očakávať rozpútanie diskusie v holandskom duchu vo viacerých krajinách. AUDIO: "Už vstupujeme do ratifikačnej fázy a nebude to len Holandsko, ale aj iné členské krajiny, ktoré budú otvárať túto otázku pripravenosti alebo nepripravenosti kandidátskych krajín. Najmä zo strany jednotlivých národných parlamentov, ktoré budú musieť proces rozšírenia v konečnom dôsledku schváliť doma po tom čo bude odsúhlasená prístupová zmluva jednotlivých vlád týchto členských štátov." V súvislosti s nastolenou témou pripravenosti či nepripravenosti kandidátskych krajín na vstup však zároveň zahraničnopolitický analytik Bilčík upozorňuje na opodstatnenosť takto položenej otázky: AUDIO: "Tá na jednej strane nie je úplne neopodstatnená a na druhej strane neznamená úplný stop pre rozšírenie. Keď si prečítame aj poslednú pravidelnú správu EK, tak tam je jasne povedané, že kandidátske krajiny budú pripravené fungovať plne aj v rámci jednotného európskeho trhu a čeliť tým konkurenčným tlakom až k dátumu ich vstupu. Čiže my reálne nie sme pripravení na členstvo v EÚ. Reálne si to priznávame, reálne bojujeme s tým o isté prechodoné obdobia, ktoré zostanú aj po našom vstupe." Podľa Vladimíra Bilčíka bude riešenie uvedeného problému v tom, ako sa postaví k nemu nová holandská vláda. AUDIO: "Holandská vláda sa bude meniť a rozhodujúci bude súhlas jednotlivých vlád tých členských krajín s tým, že rozširovanie sa uskutoční a prístupová zmluva sa podpíše. Potom dôjdu na rad parlamenty." Slovenskí politici ako aj verejnosť musia byť pripravení, že proces rozširovania bude v jeho finálnej časti sprevádzať rozporuplná diskusia v jednotlivých členských štátoch, tá by však podľa analytikov nemala presiahnuť rámec, ktorý by ohrozil samotný proces.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...