Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       18. október 2002 Írske referendum ovplyvní osud Európy Daniel Raus V sobotu príde „deň D“ pre rozšírenie Európskej únie. Koná sa totiž už druhé írske referendum o dohode z Nice. Ak by ju Íri opäť odmietli, znamenalo by to pohromu pre kandidátske krajiny, teda aj pre Slovensko. V takom prípade by sa totiž rozšírenie Európskej únie takmer s istotou odložilo. Starý írsky vtip hovorí o cudzincovi, ktorý hľadá cestu v írskej dedine. Pýta sa teda starca, sediaceho na kamennom múriku. A starec odpovedá: poznáte tú cestu okolo krčmy, čo sa stáča poza kostol a potom doľava? – tak tou určite nechoďte. Kritici vlády majú pocit, že podobnou antistratégiou sa má krajina dopracovať k pozitívnemu výsledku kľúčového referenda. Kampaň je masívna, zameraná na všetky vrstvy obyvateľstva. Spája reklamné skratky s politickou argumentáciou. V utorok sa na televíznych obrazovkách objavil dokonca český prezident Václav Havel, ktorý presviedčal voličov, aby zmluvu z Nice odobrili. Predtým sa objavili informácie o spoločnom vyhlásení českého, poľského, maďarského a tiež slovenského prezidenta. Prieskumy preferencií ukazujú, že kampaň je síce úspešná, ale víťazstvo zaručiť nedokáže. Pozitívne chce hlasovať 42 percent voličov a negatívne iba necelých 30 percent. Achilovou pätou sa ale môže stať fakt, že každý piaty zostáva nerozhodnutý. Hovorca vládnucej strany (Fianna Fail) premiéra Bertieho Aherna, Peter MacDonagh sa vyjadruje s opatrným optimizmom: AUDIO: „V zásade áno, ale neberieme to ako hotovú vec. Posledné prieskumy ukazujú, že sme boli úspešní v podstatne lepšom informovaní ľudí tom, čo zahŕňa táto zmluva, o výhodách rozšírenia a o tom, že je dôležité prísť hlasovať. Takže teraz to vyzerá dobre, ale všetko závisí od účasti“. Kritici tvrdia, že vládna kampaň používa populárne prostriedky, ale nevysvetľuje dostatočne, o čo v skutočnosti ide. Referendum sa predkladá ako hlasovanie o prijatí nových členov do Európskej únie. V skutočnosti je ale otázkou dohoda z Nice, ktorá mení vnútorné mechanizmy Únie. Proti teda vystupuje napríklad strana zelených, a to aj napriek tomu, že rozšírenie Únie podporuje. Na tento paradox poukazuje poslankyňa Európskeho parlamentu Patricia McKennová: AUDIO: „Stratégiou je snaha vyvolať dojem, že dohoda z Nice je iba o rozšírení. To ale nie je pravda, dohoda je o zmene rozhodovania Únie a o tom, či sa dokážu vytvoriť rôzne úrovne členstva“. Odporcovia zmluvy z Nice sa, okrem iného, obávajú takzvaného členstva druhej kategórie. Tvrdia, že sa vytvorí prostredie, v ktorom sa niektoré štáty môžu integrovať viac a iné menej. Ešte raz hovorí Patricia McKennová: AUDIO: „Vytvorí to nerovnosť v Európskej únii, prídu k slovu rôzne rýchlosti. Progresívnejšie a bohatšie krajiny môžu postupovať rýchlejšie a využívať pritom inštitúcie Únie, ktoré by mali byť pre všetkých. Domnievame sa, že v budúcnosti to Európu rozdelí“. Dodajme, že všetky zvyšné krajiny Únie už dohodu z Nice odsúhlasili. Iba írska ústava totiž predpisuje pre takýto prípad referendum. A dodajme aj to, že pred rokom už Íri povedali „nie“. Ak by sa aj terajší druhý pokus skončil fiaskom, nikto nevie povedať, čo by nasledovalo. Skeptici prorokujú nútený odchod Írska z európskych inštitúcií, optimisti hovoria o takzvanom „pláne B“, podľa ktorého by sa nepríjemnosť dala obísť osobitnými zmluvami s každou novo prijímanou krajinou. Všetci sa ale zhodujú v názore, že rozšírenie Únie by sa v takom prípade časovo odložilo. Pre írsku vládnu kampaň sa stala šťastím v nešťastí otázka prisťahovalcov. Vďaka nej sa totiž oponenti rozdelili na dva tábory: jeden podporuje imigráciu, druhý je proti nej. To podčiarkuje Deaglan de Breadun, komentátor denníka Irish Times: AUDIO: „Tento raz vystupujú proti veľkolepej, drahej a sebavedomej kampani za pozitívne hlasovanie. Kampaň oponentov sa rozdelila na otázke prisťahovalectva“. Kým ale nebude zverejnený výsledok hlasovania, neistota zostane vysoká. Íri sa možno poučia z desať rokov starého dánskeho prípadu. Dáni vtedy totiž takisto najskôr odmietli Maastrichtskú zmluvu, v opakovanom referende sa už ale vyjadrili kladne. Nuž, aj v tenise sú dva pokusy. V prípade neúspechu si ale tretie írske referendum nikto predstaviť nedokáže.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...