Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       24. október 2002 Francúzsko a Nemecko sa dohovorili na kompromise financovania poľnohospodárskej politiky Anna Šišková V Bruseli sa vo štvrtok začal summit Európskej únie, považovaný za poslednú šancu Dánska, ktoré únii predsedá, udržať proces rozšírenia. Už utorkové stretnutie ministrov zahraničných vecí Európskej únie v Luxemburgu naznačilo, aké rozporuplné názory panujú vo vnútri únie ohľadom takzvaného finančného balíka rozšírenia. Dánske predsedníctvo je odhodlané nepustiť ministrov zo stretnutia v Bruseli dovtedy, pokiaľ nedosiahnu v tejto otázke kompromis. Nie je tomu dávno, čo v desiatich kandidátskych krajinách po zverejnení odporúčania Európskej komisie zavládlo obrovské nadšenie. Mnohí obyvatelia týchto krajín sa už videli „jednou nohou v únii“, len preto, aby ich očakávania o pár dní schladila holandská vláda, podľa ktorej nepripravení kandidáti, medzi nimi aj Slováci, do únie skrátka nepatria a ak aj áno, nebudú mať čo hovoriť do oblastí, s ktorými majú problémy. V prípade Slovenska by to bola napríklad oblasť politiky voči menšinám. Potom prišlo stretnutie ministrov zahraničných vecí v Luxemburgu, kde sa nedospelo k dohode o takzvanom finančnom balíku rozšírenia. Už vtedy dánsky minister zahraničných vecí Per Stig Moeller, ktorý zhrnul výsledky luxemburgského stretnutia, naznačil aký náročný bude summit v Brusseli. Moeller pripustil, že ministri zahraničných vecí sa nedohovorili na žiadnej z finančných tém, ktoré sú pre rozširovanie dôležité: AUDIO: „Európska rada musí rozhodnúť o nasledovných záležitostiach: o celkovej alokácii štrukturálnych fondov, o otázke poľnohospodárstva a priamej finančnej podpore novým členským štátom a o rozpočtových kompenzáciách, ktoré by mali zabrániť tomu, aby sa nové členské krajiny stali takzvanými čistými prispievateľmi do rozpočtu Únie.“ Oficiálne sa síce členské krajiny Európskej únie už dávnejšie zhodli na tom, že rozšírenie nesúvisí s budúcim finančným rámcom Únie, ktorý začína platiť po roku 2006, ani s reformou poľnohospodárskej politiky. Ako sa však ukázalo, skutočnosť však bola trochu iná. Holandsko a Nemecko za podpory Švédska a Veľkej Británie odmietali, aby nové členské krajiny dostávali po vstupe do Únie priame dotácie na poľnohospodárstvo bez toho, aby došlo k znižovaniu poľnohospodárskych dotácií krajinám, ktoré už v Európskej únii sú. Všetky štyri krajiny sú takzvanými čistými prispievateľmi do rozpočtu, to znamená, že doň dávajú viac, ako z neho dostávajú. Do poľnohospodárskeho rozpočtu dávajú najviac Nemci, najviac z neho naopak profitujú Francúzi, ktorí trvali na tom, aby sa súčasný systém priamych dotácií nemenil najmenej do roku 2006. Kvôli týmto sporom sa v Bruseli konalo osobitné stretnutie medzi prezidentom Jacquesom Chiracom a spolkovým kancelárom Gerhardom Schroederom. Francúzsko napokon vyšlo zo sporu víťazne. Obaja politici sa dohovorili, že do roku 2006 sa financovanie poľnohospodárskej politiky nezmení. K zmrazovaniu výdavkov dôjde až v roku 2007, odkedy budú zvyšované len o mieru ročnej inflácie. Neočakávaná dohoda však musí byť ešte v piatok posúdená 13-timi ďalšími členskými krajinami. Kandidátske krajiny tak budú mať po vstupe do Únie nárok na čiastočnú priamu podporu, tak ako to navrhla Európska komisia. O ďalšom požiadavku, tentokrát zo strany Chiraca, ktorý chcel, aby sa zvýšil zvýšil britský príspevok do bruselskej pokladne, sa zatiaľ nehovorilo. Británia vďaka dohode niekdajšej premiérky Margaret Thatcherovej platí menej, než by podľa pôvodných pravidiel mala. Zmena v platnom pravidle by znamenala, že Briti by platili päťkrát viac ako Francúzi. Dánsko ešte pred summitom trvalo na tom, aby sa účastníci summitu dohovorili načas na všetkých sporných témach. Dánski diplomati svojich európskych kolegov varovali, aby zachovali chladnú hlavu a pripomenuli im aj to, že náklady na rozšírenie budú stále iba zlomkom celkového bohatstva Európskej únie. Ak sa im presviedčanie podarí, Dánsko sa môže na konci roka, kedy sa jeho predsedníctvo končí, pozerať na uplynulých šesť mesiacov s pokojným svedomím. Summit sa však končí až zajtra a ako povedal predseda Európskej komisie Romano Prodi, okrem Francúzska a Nemecka, ktoré sa vo štvrtok zhodli, je v únii ešte ďalších 13 krajín.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...