Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       25. október 2002 Bruselský summit Európskej únie sa skončil kompromisom Anna Šišková Predstavitelia členských štátov Európskej únie sa po štvrtkovej dohode medzi Nemeckom a Francúzskom ohľadom budúceho financovania európskej poľnohospodárskej politiky, v Bruseli priblížili k dohode o finančných podmienkach rozšírenia. Nemecko a Francúzsko sa zhodli na tom, že do roku 2006 sa financovanie poľnohospodárskej politiky nezmení a k zmrazovaniu výdavkov na ňu dôjde až od roku 2007. Francúzsko – nemecká dohoda, podľa ktorej budú výdavky na poľnohospodársku politiku zvyšované len o mieru ročnej inflácie odstránila najväčšiu prekážku kompromisu o financovaní plánovaného rozšírenia. Nemecko do európskeho rozpočtu dáva najviac, Francúzsko zasa z neho v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky najviac dostáva. Dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen, ktorý bruselskému summitu predsedá, vyhlásil, že francúzsko – nemeckú dohodu prijali všetky členské krajiny Únie, čo otvára cestu pre ukončenie rozhovorov s kandidátskymi krajinami na decembrovom kodanskom summite. „Zhodli sme sa v otázke priamych platieb do poľnohospodárstva, tak ako to odporúčala Komisia, čo dáva Európskej komisii a dánskemu predsedníctvu mandát na ukončenie prístupových rozhovorov s kandidátskymi krajinami.“ Zo štvrtka na piatok dánske predsedníctvo vypracovalo hlavné kompromisy vo finančných otázkach. Hlavnou súčasťou kompromisu je spomínaný francúzsko – nemecký dohovor. Na základe ktorého budú nové členské krajiny dostávať priamu poľnohospodársku podporu na úrovni 25-tich percent. Každý rok sa potom bude podpora zvyšovať o päť percent ročne. Až v roku 2013 by sa mala úroveň financovania poľnohospodárskej politiky v nových členských krajinách dostať na úroveň financovania krajín súčasnej 15-ky. Jack Straw na adresu dohovoru uviedol: „Čo sme predovšetkým dosiahli je strop výdavkov na spoločnú poľnohospodársku politiku a to má mimoriadny význam. Aj preto krajiny, ako Nemecko, ktoré platia do Európskej únie oveľa viacej ako my, napokon s výsledkom súhlasia.“ Ďalším kľúčovým bodom kompromisu je financovanie štrukturálnych fondov, pre ktoré bude v období rokov 2003 až 2006 vyčlenených 23 miliárd eúr. Je to síce o dve miliardy menej, než odporučila Komisia, ale zároveň o dve miliardy viac, než v posledných mesiacoch navrhovalo Nemecko. Navyše finančný kompromis dáva jasne najavo, že pre tie kandidátske krajiny, ktorým bude v prvých rokoch hroziť, že na tom budú horšie, než na tom boli pred vstupom do Únie, budú pripravené rôzne rozpočtové kompenzácie. Pri tom všetkom však nesmieme zabúdať na skutočnosť, že kompromisy zavádzajú rozpočtové limity na všetky európske výdavky po dobu nasledujúcich desiatich rokov. Francúzsko - nemecká dohoda o priamych platbách do poľnohospodárstva slúži ako hlavný princíp pre všetky ostatné oblasti financovania. Takže rovnako ako výdavky do poľnohospodárstva, budú v roku 2006 zmrazené výdavky na štrukturálnu rozvojovú pomoc chudobnejším oblastiam Európskej únie. Naopak, nové členské krajiny budú mať v rokoch 2007 až 2013 len veľmi obmedzený vplyv na rozhodnutia týkajúce sa európskeho rozpočtu, čo pripustil aj dánsky premiér Rasmussen: „Rád by som zdôraznil, že rokovania s kandidátskymi krajinami budú skutočné. Je však jedna vec, ktorú by som rád podčiarkol – finančný rámec nezmeníme, budeme sa držať súčasného rozpočtu. V týchto jasných rámcoch však existuje istý priestor pre flexibilitu.“ Toto a fakt, že niektorým novým štátom hrozí, že budú do rozpočtu viac platiť ako z neho dostávať, len podčiarkuje budúcu realitu a síce, že medzi starými a novými členmi zostanú výrazné rozdiely v prístupe k peniazom. Bruselský kompromis obsahuje aj kontroverzné opatrenie podľa ktorého budú mať staré členské krajiny možnosť uplatniť ochranné opatrenia voči ktorémukoľvek novému členovi, ktorý si nebude plniť svoje prístupové záväzky voči únii. Opatrenia môžu byť zrušené už pred rozšírením, ale takisto môžu zostať platné viac ako dva roky po ňom. Tieto opatrenia odzrkadľujú napríklad obavy Holandska, ktoré je presvedčené o tom, že v skutočnosti niektoré kandidátske krajiny, medzi nimi i Slovensko, ešte stále nespĺňajú kritériá na členstvo.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...