Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       6. november 2002 Vstup do EÚ by nemal byť finančne stratový Daniel Raus Rozhodujúca väčšina Slovákov podporuje vstup do Európskej únie. Málokto si ale uvedomuje dôležitosť rokovaní o podmienkach vstupu. Tie budú mať totiž vplyv na naše peňaženky. Dôležité rozhodnutia sa pritom odohrávajú práve v tomto období. Všetci sú si rovní, ale niektorí sú si rovnejší. Platí slávna Orwellova veta aj pre Európsku úniu po jej rozšírení? To je otázka, ktorú musia v najbližšom období vyriešiť nielen členské, ale aj kandidátske krajiny. Týka sa to totiž bezprostredne ich rozpočtov – možno už na rok 2004. Z pohľadu kandidátskych krajín by bolo absurdné platiť do Európskej únie viac, ako z nej dostávať. S takouto alternatívou ani nikto nerátal, kým sa štáty únie nedohodli na šokujúcej veci: že totiž nováčikov nepustia k poľnohospodárskym dotáciám. Začínať by mali iba na jednej štvrtine nároku terajších členov, postupne sa budú sumy pre nich zväčšovať a až v roku 2013 sa má rozdiel vyrovnať. Studená sprcha prišla v momente, keď niektorí kandidáti zistili, že do bruselskej pokladnice by vlastne tým pádom viac dávali, ako z nej dostávali. Preto zmobilizovali diplomatické sily a vydali sa do spravodlivého boja za svoje záujmy. Únia napokon urobila gesto, ktorým sa pokúsila problém zažehnať. Sľúbila osobitné vyrovnávacie fondy. Aj tu je ale problém. Všeobecnou skúsenosťou je totiž časové oneskorenie od žiadosti k vyplateniu peňazí. Bruselská byrokracia je obrovská a pomalá, takže by sa mohlo stať, že kompenzácie pre nových členov by nestihli prísť v prvom roku po vstupe. To sa stalo v prípade štrukturálnych fondov Španielsku aj Portugalsku. Estónsky minister financií Madis Uurike naznačil, že dnešní kandidáti sa tomu chcú vyhnúť: AUDIO: „Všetci sa obávame, že do rozpočtu únie budeme platiť viac, ako z neho dostaneme. To má do činenia predovšetkým s našou schopnosťou absorbovať, inými slovami, využívanie štrukturálnych fondov je zložitá procedúra. Dlho trvá, kým niečo dostanete“. Navyše sa členstvom skončia fondy, určené iba pre kandidátov, takže sa všetko sumarizuje do vety: Po vstupe by sme na tom nemali byť horšie, ako predtým. Presne to sa najnovšie pokúsili komunikovať ministri financií desiatich kandidátskych štátov v spoločnom vyhlásení v Bruseli. Pre novinárov sa vyjadril maďarský minister Csaba László: AUDIO: „Zatiaľ sme nepočuli, že ďalšie vyjednávania už nebudú, tak veríme, že rokovať sa dá. Chceme dosiahnuť samozrejme lepšiu ponuku“. Je pritom pozoruhodné, že v tom istom čase, teda v utorok, kritizovali ministri financií 15-ky pre zmenu Česko, Poľsko, Maďarsko a Maltu za veľké rozpočtové deficity, ktoré by mohli ohroziť ich vstup do eurozóny. Všetko je teda v procese zmeny a kandidátske krajiny, vrátane Slovenska, vedia, že o podmienkach vstupu treba rokovať teraz. O pár mesiacov bude totiž neskoro.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...