Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       7. november 2002 Korupcia v kandidátskych krajinách môže vraj ohroziť ekonomiku a i hodnoty EÚ Gabriel Sedlák Pred nebezpečenstvom rozšírenej korupcie v štátoch, kandidujúcich na členstvo v Európskej únii, varovala včera správa Inštitútu pre otvorenú spoločnosť. Korupcia v tejto časti Európy môže podľa správy v budúcnosti ohroziť ekonomiku i politické hodnoty Európskej únie. V našich verejných inštitúciách je taká korupcia, že ešte aj hudobná skupina by mohla vyhrať súťaž na informačný systém, ak by mala správne kontakty. O tom, čo všetko si môžu kúpiť ľudia v Litve, hovoril predvčerom takto otvorene sám prezident tohto pobaltského štátu Valdas Adamkus. A to je na tom ohľadom korupcie Litva lepšie ako napríklad Slovensko, či Česko, ktoré v tohtoročnom hodnotení organizácie Transparency International padlo na úroveň východnej časti bývalého spoločného štátu. Ďalšou z organizácií, ktoré vykresľujú mieru korupcie v krajinách ležiacich na východ od bývalej železnej opony ako neutešenú, je Inštitút pre otvorenú spoločnosť, založený americkým miliardárom a filantropom maďarského pôvodu Georgeom Sorosom. Jeho včera publikovaná správa konštatuje, že od roku 1997, kedy Európska komisia začala vydávať hodnotiace správy o úrovni pripravenosti kandidátskych krajín na členstvo v únii a kedy teda prvýkrát na korupciu ako na vážny problém oficiálne upozornila, sa v tejto oblasti veľa nezmenilo. Hoci, ako uvádza správa Inštitútu pre otvorenú spoločnosť, Brusel korupciu v kanditáskych štátoch monitoruje, s ťažkosťami berie na vedomie, že sa tento jav prehlbuje a takisto nie je schopný pomáhať kandidátskym štátom potláčať ho. Quentin Reed, jeden z autorov správy Inštitútu, vidí hlavný problém v tom, že sama únia nemá jasnú stratégiu boja proti korupcii. AUDIO: „Európska únia, alebo osobitne Európska komisia, sa pokúšala vytvoriť rámec boja proti korupcii najmenej od polovice, či začiatku deväťdesiatych rokov. Výsledkom boli dve protikorupčné konvencie z rokov 1995 a 1997 a spoločná akcia proti korupcii v súkromnom sektore. Nič z toho však nebolo uvedené do života, pretože komisia je neschopná presvedčiť dostatočný počet členských štátov, aby tie dokumenty ratifikovali.“ Výsledkom tohto procesu je skutočnosť, že Európska únia nevytvorila akési mantinely, ktoré kandidátske štáty nebudú môcť prekročiť. Autori správy Inštitútu pre otvorenú spoločnosť sa domnievajú, že plánované rozšírenie európskej pätnástky o veľké množstvo nových štátov môže vážne ohroziť inštitúcie únie a politické hodnoty, ktoré toto spoločenstvo vyznáva. Môže takisto predstavovať vážnu hrozbu pre ekonomiku únie. Problém je podľa Quentina Reeda v tom, že ak už aj má niektorá z členských krajín únie vypracovaný prístup k problému korupcie, ide zväčša o ustanovenia v trestnom zákone, ktoré ale neriešia ťažko postihnuteľné prípady úplatkárstva. Napríklad lobovanie pri tvorbe zákonov, či financovanie politických strán, ktoré už predstavujú korupciu. Európska únia by preto, ako pokračuje Reed, mala prijať protikorupčný rámec, s ktorým prišla Rada Európy. Napokon s výnimkou Talianska a Rakúska ho už členské i kandidátske štáty prijali. Quentin Reed hovorí, že správa Inštitútu pre otvorenú spoločnosť sa opiera aj o zistenia organizácie Tansparency International a Svetovej banky. AUDIO: „Tieto organizácie tvrdia, vyplýva to prinajmenšom z výsledkov prieskumu Transparency International, že miera korupcie vo všetkých kandidátskych krajinách je vyššia než v členských štátoch únie. Výnimkou boli jeden rok iba Estónsko, Slovinsko a Maďarsko. Na druhej strane sa z členských štátov blížia v tomto smere k skupine kandidátov Grécko a Taliansko.“ V krajinách na juhu Európy je korupcia tradične oveľa rozšírenejším javom ako na severe starého kontinentu. Na čele tabuľky Transparency International, ktorá každoročne vyhodnocuje mieru korupcie vo viac ako stovke krajín sveta, bývajú štáty ako Fínsko a Dánsko. Asi nie náhodou patrí spomedzi kandidátskych štátov medzi tie „slušnejšie“ napríklad pobalstké Estónsko, ktoré s Fínskom susedí. A už spomínaná, tiež pobaltská Litva je napriek kritickému vystúpeniu jej prezidenta Adamkusa v správe Inštitútu pre otvorenú spoločnosť ocenená za kvalitnú protikorupčnú politiku. Ako jediná z desiatich postkomunistických štátov, kandidujúcich na členstvo v únii, má naviac skutočne nezávislú agentúru pre boj s korupciou. Boj s korupciou je behom na dlhú trať. O tom, že ani členstvo v Európskej únii neprinesie kandidátskym krajinám imunitu voči tejto spoločenskej chorobe, svedčí skutočnosť, že pre podozrenie z korupcie musela pred niekoľkými rokmi odstúpiť Európska komisia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...