Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       27. november 2002 Dánske predsedníctvo EÚ vykročilo ku kompromisu, vyzýva naň aj kandidátske štáty Gabriel Sedlák Postup Slovenska v prístupových rokovaniach s Európskou úniou dnes ocenil vedúci delegácie Európskej komisie v Bratislave Eric van der Linden. Aj keď podľa neho niektoré krajiny z tzv. luxemburskej skupiny neverili, že je reálne uplatniť princíp dobiehania, Slovensko sa nakoniec stalo jeho príkladom. Ako však van der Linden upozornil, blížiacim sa ukončením prístupových rokovaní sa nič nekončí, naopak „tvrdá práca bude pokračovať“. Hlavne teraz pred ukončením vyjednávaní musia mať vyjednávači vyhrnuté rukávy. S blížiacim sa kodanským summitom Európskej únie, ktorý má v polovici decembra ukončiť vyjednávania medzi pätnástkou a kandidátskou desiatkou, stúpa tlak jedných voči druhým, aby boli štedrejší, resp. skromnejš. Dánsko najnovšie prišlo so zmesou všeobecných a individuálnych opatrení, ktoré sa snažia vyjsť v ústrety potrebám a požiadavkam každej z desiatich kandidátskych krajín. Celkovo sa kandidáti môžu tešiť na 1 miliardu 300 miliónov eúr, s ktorými sa pôvodne nerátalo. Kandidáti by naviac v prvom roku svojho členstva mali zaplatiť do spoločného rozpočtu o 2,5 miliardy eúr menej ako sa očakávalo, čiastočne preto, že členmi únie nebudú od začiatku roka, ale až od 1. mája 2004. Nemožno však zabudnúť, že s týmto návrhom neprišla pätnástka ako celok, ale Dánsko, ktoré únii do konca roka predsedá. Voči jeho štedrosti už niektoré z členských krajín vystúpili. Nové návrhy sa vidia byť príliš veľkorysými napríklad Nemecku, Francúzsku a Británii, teda krajinám so silným hlasom. Očakáva sa, že spoločnú reč nájdu šéfovia diplomacií členských štátov únie ešte do 13. decembra, čiže do začiatku summitu v Kodani. Predseda vlády predsedajúceho Dánska Anders Fogh Rasmussen označil poslednú ponuku za úprimnú snahu o kompromis. To kandidáti vítajú, niektorí z nich však dodávajú, že to ešte nestačí. Heather Grabbeová z londýnskeho Strediska pre európske reformy označila ponuku únie za povzbudzujúcu. Ako však zároveň upozornila, navýšenie nebolo motivované výlučne altruizmom. Týka sa totiž aj zlepšenia kontroly hraníc a jadrových elektrární. AUDIO: „Je pravda, že obe tieto oblasti sú prioritami tak pre Európsku úniu, ako aj pre kandidátske štáty, to navýšenie zo strany Európskej únie je teda v určitom zmysle v jej vlastnom záujme. Tieto peniaze môžu uspokojiť verejnosť v členských krajinách, ktorá z toho bude mať úžitok, keďže dôjde k skvalitneniu kontroly hraníc kandidátskych štátov a bezpečnosti jadrových elektrární.“ Grabbeová ďalej kritizuje politických lídrov členských štátov únie. AUDIO: „V skutočnosti je celková cena za rozšírenie veľmi nízka a myslím, že to svedčí o tom, že členské krajiny zlyhávajú pri vysvetľovaní toho, o aký obchod tu ide a aké náklady nakoniec ponesú kandidátske štáty, ktoré sa sporia o túto malú čiastku peňazí, vyčlenených naviac.“ Novú ponuku únie, resp. predsedajúceho Dánska, ocenil ako krok správnym smerom aj nezávislý bruselský analytik Stefan Maarteel- . AUDIO: „Tieto peniaze majú podľa mňa zabezpečiť, aby noví členovia únie po vstupe o žiadne peniaze neprišli, aby to pre nich znamenalo zisk, v opačnom prípade by bolo nemožné verejnosť v týchto krajinách motivovať.“ Každý motivačný impulz vo vzťahu k verejnosti v kandidátskych krajinách bude dôležitý, keďže sa zdá, že ani posledná kodanská iniciatíva nemení jedno z najnepopulárnejších rozhodnutí Bruselu, ktorým je režim priamych platieb farmárom v nových členských krajinách. Začína sa na úrovni 25 percent úrovne dotácií poľnohospodárov zo súčasných členských krajín a potrvá desať rokov, kým sa Východ v tomto smere Západu vyrovná. A to samotná otázka reformy tohto balvana, ťažiaceho spoločný rozpočet únie, ako pripomína Stefan Maarteel, zostáva nedoriešenou. AUDIO: „Skutočné problémy samozrejme zostávajú. Súvisia s reformou poľnohospodárskej politiky, ako bude v budúcnosti všetko financované. V súčasnosti ide o takmer viac ako polovicu rozpočtu, podporujúcu sektor, ktorý v skutočnosti nemá budúcnosť, pretože v dlhodobej budúcnosti budeme samozrejme musieť v Európe otvoriť naše trhy krajinám tretieho sveta.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...