Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       11. december 2002 Európa čaká na kodanský summit EÚ Jaroslav Rozsíval Predseda Európskej komisie Romano Prodi vyzval vedúcich predstaviteľov členských krajín EÚ, aby definitívne prekonali posledné prekážky, brániace plánovanému rozšíreniu Únie smerom na Východ. „Musíme túto chvíľu využiť,“ vyhlásil Prodi v stredu, teda iba dva dni pred konaním historického summitu, na ktorom by malo dôjsť k definitívnemu potvrdeniu plánovaného rozšírenia ekonomicko-politického spoločenstva európskych štátov o desať nových členov. Tento cieľ má už aj svoj presne stanovený dátum: 1.máj 2004. Avšak dnes sa spoza hranice európskej pätnástky začali ozývať aj znepokojujúce hlasy euroskeptikov, posilnené najnovšími protestmi českých poľnohospodárov, kritizujúcich výsledky prebiehajúcich rokovaní o dotáciách EÚ do agrárneho sektora. Roľníci, ktorí nesúhlasia napríklad so stanovenými kvótami pre množstvo dotovaného dobytka, pohrozili dokonca zablokovaním česko-rakúskych a česko-nemeckých hraničných priechodov v predvečer konania kodanského summitu. Jednoducho: nadchádzajúci summit EÚ sa začína v nervóznej atmosfére, poznamenanej neraz aj ostrými slovnými výmenami politikov, prichádzajúcimi dokonca z vnútra samotnej únie: Najnovšiu reakciu dánskeho ministra zahraničných vecí Pera Stiga Moellera na požiadavky Viedne, týkajúce sa zachovania systému tzv. ekobodov v tranzitnej doprave, označil napríklad rakúsky kancelár Schuessel za urážku – Moeller totiž prirovnal Rakúsko ku kandidátskym krajinám, pretože - ako povedal - stále niečo od EÚ požaduje. Summit však nebude iba o podmienkach vstupu kandidátskych krajín do EÚ, ale aj o dôvodoch nevstupu tých krajín, ktoré sa o členstvo uchádzali neúspešne, teda napríklad o Turecku. Romano Prodi sa totiž o dôvodoch odmietnutia Turecka za kandidáta na vstup - vyjadril iba veľmi opatrne – na nemecko-francúzsky návrh, ktorý by umožnil prípadné začatie prístupových rokovaní EÚ s Tureckom už v roku 2005, odpovedal šéf Európskej komisie len veľmi zdržanlivo. Podľa šéfa nemeckej diplomacie Fischera sa však zdá, že predložený návrh získa podporu väčšiny členských štátov. Faktom je, že krátko pred konaním summitu EÚ uzavreli predvstupové rokovania s Bruselom iba tri krajiny – Estónsko, Cyprus a Slovensko. Samozrejme, že pre Bratislavu je táto skutočnosť obrovským zadosťučinením po rokoch politickej izolácie Mečiarovej vlády zo strany Západu. Väčšina stredoeurópskych krajín však neuzavrela prebiehajúce rokovania práve kvôli spornej a dlho diskutovanej otázke poľnohospodárskych dotácií. Definitívne rozhodnutie ohľadom ukončenia predvstupových rokovaní preto pravdepodobne padne až na samotnom summite, ktorého priebeh bude podľa slov britského ministra zahraničných vecí Jacka Strawa poznamenaný tvrdými rokovaniami, jeho výsledok však bude kladný, vyhlásil Straw. Čiže potvrdenie stanoveného dátumu rozšírenia a tým by mal byť 1.máj 2004. Aké zmeny však prinesie samotným obyvateľom strednej a východnej Európy očakávaný vstup ich krajín do EÚ? Na túto otázku ponúka odpoveď aj politický komentátor Inštitútu pre medzinárodné vzťahy v Prahe Peter Drulák: AUDIO:„Naše prijatie prinesie výraznú zmenu. Je to naozaj ťažké predpovedať, ako o tom budú ľudia uvažovať, ako si na to zvyknú. Rozhodne to však zmení náš spôsob myslenia o politike, spoločnosti, o všetkom čo s tým súvisí. Bude to teda veľká zmena. A bude trvať veľa rokov, než si na to zvykneme.“ Jedným z najťažších orieškov, ktoré čakajú na svoje rozlúsknutie európskymi politikmi, bude otázka vyriešenia, či zosúladenia jestvujúcich nacionalistických tendencií s kozmopolitnou myšlienkou európanstva. Predsudky však existujú na oboch stranách západo-východnej európskej hranice. Hovorí profesor Americkej univerzity v Ríme James Waltson: AUDIO:„Jestvuje istá neopodstatnená obava, pretože už veľa Poliakov a iných východoeurópanov sa už nachádza v Únii a sú obavy z ich integrácie do spoločnosti, domnievam sa, že proti-slovanské nálady, ktoré jestvujú aj v Rakúsku, či Nemecku, ochabnú, pretože sa dá predpokladať, že ekonomiky týchto krajín sa stanú európske, stanú sa integrovanými členmi Únie a problémy pominú.“ Otázkou je, aký politický a prípadne hospodársky vplyv budú mať v budúcej rozšírenej únii noví členovia? Podľa Petra Druláka sa z mnohých nových členských krajín stanú výraznejší spojenci Spojených štátov na rozdiel od súčasných členov, avšak hospodársky silnejším partnerom súčasnej pätnástky môže byť v blízkej budúcnosti iba Poľsko. Ostatné štáty sa vzhľadom ku svojej veľkosti ocitnú iba na druhom mieste. Bude to však predsa len miesto, patriace právoplatnému členovi Európskej únie. O tom, čo si o tomto mieste budú myslieť samotní obyvatelia kandidujúcich krajín, rozhodnú vo väčšine týchto štátov oni sami – formou celonárodného referenda. To slovenské by sa malo uskutočniť už o pol roka, teda 7.júna 2003.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...