Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       12. december 2002 Svoboda a Dzurinda: spravodlivé pravidlá financovania Daniel Bútora Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda sa zúčastnil na rokovaní Európskej ľudovej strany, združenia stredopravých politických strán. Aj toto rokovanie, za účasti predsedov vlád Francúzska, Talianska, Španielska a ďalších, bolo podľa očakávania venované najmä rozširovaniu Európskej únie. Na rokovaní sa objavil náznak, že by Poľsko na poslednú chvíľu mohlo dostať väčšie kompenzácie ako ostatní kandidáti. Na to reagoval prudko český minister zahraničných vecí Cyril Svoboda, ktorý po rokovaní svoj postoj vysvetlil aj novinárom. . AUDIO: „... není možné hledět na naše země podle velikosti, a že by Polsko mělo dostat více proto, že je velké. Protože takový hlas tam zazněl, že když Polsko nedostane více, takže to je „disaster“, a že to skončí celý proces rozšíření, nebo že to může ovlivnit celý proces rozšíření, tak to jsem velmi ostře protestoval, i boucháním do stolu, že tohleto se nedá dělat, že musí být spravedlivé zacházení. A ocenil to i pan premiér Dzurinda, že je potřeba v této věci se radikálně ozvat.“ Podľa Svobodu informácia zaznela od jedného z nemeckých predstaviteľov vo vedení Európskej ľudovej strany. Na otázku, čo by to znamenalo pre višegrádsku spoluprácu, ak by sa to stalo skutočnosťou, Svoboda odpovedal: AUDIO: “To je všechno, co by se stalo, kdyby. My říkáme, budou-li navýšeny peníze, musí být poměrně navýšeny všem. RFE: A očakávate, že to bude takto? Svoboda: Musíme o to výrazně usilovat, a musí to takhle být. Není pravda, že když proces rozšírení skončí špatně v Polsku, že to je „disaster“, ale kdyby skončil špatně kdekoliv, je to „disaster. Samozřejmě, že se Polsko snaží hrát tu hru země, která je velká, a že tudíž velké země si lépe rozumějí. Proto taky polský prezident Kwasniewski navštívil Francii, proto jsou úzké kontakty s Německem. Polsko se to snaží vyřešit. Já rozumím tomu, že pro Polsko to je mimořádně těžké. Má devět milionů farmářů, vláda je v koalici se stranou, která je profilovaná na ochraně národních záujmů a zájmů půdy – tomu všemu rozumím. Ale to je všechno jedna věc. A druhá věc je spravedlivý přístup ke kandidátským zemím. Tam nějaká pravidla musí být, ta pravidla musí být objektivní, nemůžu subjektivně někomu přidávat jenom proto, že to je velká země.“ K tej istej téme sa pre médiá vyjadril aj Mikuláš Dzurinda. AUDIO: „Nedokážem to odhadnúť, nakoľko sú takéto úvahy reálne. Skôr sa obávam, že tie najbližšie hodiny budú plné rôznych indícií, informácií... Jednu vec môžem potvrdiť, že z úst jedného z pánov – menovať sa nepatrí – zaznela asi taká veta, že „ak raz budeme v budúcnosti prispievať Turecku, nemali by sme váhať teraz prispieť Poľsku“. Na základe tejto vety povedzme niektorí kolegovia dedukujú, že by v tom finále mohlo Poľsko ťažiť z toho, že je to veľká krajina, že rozšírenie bez Poľska by bolo chudobnejšie ako rozšírenie s Poľskom. Ale nedokážem posúdiť mieru objektívnosti takýchto úvah. Skôr sa mi vidí, že bude platiť, že meter je jednotný, kritériá sú jednotné, a ak sa ešte podarí čosi zvýšiť z tej rezezvy, ktorá zostáva do berlínskeho stropu, tak to bude rozdelené rovnomerne. Myslím si, že takýto výsledok je reálny.“ RFE: Ak by sa to stalo, čo by to znamenalo pre V-4? Dzurinda: Nerád hovorím v rozmeroch „ak“. Rozmýšľam v rozmeroch „ak“, konzultujem, ale na verejnosti nerád hovorím v rozmeroch „ak“. Tých hypotéz sa môže ešte narodiť veľmi veľa. Veľakrát v procese rokovaní zaznelo, že podmienky členstva sú rovnaké, hodnotenie je individuálne, a každý má povinnosť tieto podmienky plniť.“ RFE: Čo sa hovorilo v rámci Európskej ľudovej strany o Turecku, o pozvánke pre Turecko? Dzurinda: Bol som prekvapený, že pomerne veľa času sme strávili diskusiou práve o tejto krajine. Tie názory sa trošku rôznia, tie akcenty sa trošku rôznia, ale v zásade prevláda názor, že na summite by nemal byť stanovený dátum rozhovorov, ale ak, tak dátum znovuposúdenia plnenia kodanských kritérií. Predovšetkým – to, čo sa nám stalo kedysi – plnenia kritérií politických.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...