Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       13. december 2002 Analytik V. Bilčík: K úspešnosti integračných rokovaní Slovenska s úniou prispela zmena charakteru moci po roku 1998 Jana Pankovčínová Tému rozširovania Európskej únie neopúšťame. O niektorých slovenských súvislostiach hovorí aj nasledujúci príspevok Jany Pankovčínovej. Záverečné mesiace rokovaní kandidátskych krajín o pristúpení k Európskej únii boli poznamenané úsilím o dosiahnutie čo najlepších finančných pozícií krajín pri vstupe do únie. Analytik Spoločnosti pre zahraničnú politiku Vladimír Bilčík v rozhovore pre Slobodnú Európu vyjednávaciu stratégiu Slovenska v porovnaní so svojimi susedmi zhodnotil nasledovne: AUDIO: „Možno všeobecne tá vyjednávacia taktika bola iná od začiatku. Slovensko sa zameralo skutočne na tie požiadavky, ktoré chcelo vyjednať vo vzťahu k únii a nepredkladalo množstvo ďalších požiadaviek, čo možno pozorovať v prípade niektorých iných krajín - Česka, Poľska, Maďarska najmä v tých počiatočných rokoch, ale v zásade čo sa týka tých posledných týždňov tak tá taktika nebola v ničom odlišná. Išlo tam o to, aby sa vyrokovali čo najprijateľnejšie podmienky v súvislosti najmä s tými finančnými otázkami.“ Nie je tajomstvom, že Slovensko muselo svojich susedov v rokovaniach s Európskou úniou dobiehať. Kým oni sa na vstup začali intenzívne pripravovať od roku 1998, Slovensko bolo k rozhovorom prizvané až po splnení politických kritérií, čo dosiahla prvá Dzurindova vláda v roku 2000. Na našu otázku, aký vplyv mala na rokovaciu pozíciu Slovenska práve zásadná zmena charakteru moci po období mečiarizmu, odpovedal Vladimír Bilčík slovami: AUDIO: „Samozrejme, tá zmena politického kurzu bola predpokladom pre to, aby Slovensko bolo vôbec pripustené k tomu rokovaciemu stolu. Treba však povedať ale, že napriek tomu, že Slovensko bolo vyňaté z tej prvej skupiny z politických dôvodov, tak vlastne tie vzťahy medzi úniou a Slovenskom fungovali ďalej najmä na tej technickej úrovni a po tej technickej stránke Slovensko vlastne bolo pripravené na tie rokovania z hľadiska zmapovania vlastných problémov, legislatívnych nedostatkov, inštitucionálnych potrieb. Takže tá politická zmena bola kľúčová, ale samozrejme, politická zmena sama osebe nezaručuje úspech rokovaní.“ Pod úspešnosť integračného procesu Slovenska sa z hľadiska domácej politiky podľa viacerých analytikov podpísala aj akási základná politická zhoda medzi koalíciou a opozíciou na zahraničnopolitických prioritách krajiny bez ohľadu na to, že v čiastkových záležitostiach medzi politickými stranami naďalej pretrvávajú názorové rozdiely. Otázku toho, ako sa istá jednota politikov v snahe získať pozvánku do únie odrazila na úspešnosti integračných rozhovorov i na väčšinovej podpore verejnej mienky, vníma analytik Spoločnosti pre zahraničnú politiku takto: AUDIO: „Tá jednota má niekoľko dimenzií. Samozrejme, je to také zaujímavé, že Slovensko, ktoré bolo politicky veľmi vnútorne rozdelené a ten stupeň politického konfliktu bol veľmi vysoký v polovici 90-tych rokov, tak sa dohodlo na veľmi konsenzuálnom postoji vo vzťahu k integrácii do EÚ, ale sčasti aj do NATO, takže určite to vytvorilo dobré podmienky. Tie rokovania boli možno porovnateľne aj viac odpolitizované, keď sa pozrieme na to, čo sa dialo v Čechách, alebo Maďarsku alebo najmä v Poľsku v súvislosti s veľmi protichodnými politickými postojmi. Slovensko tu malo inú klímu a tá klíma vlastne umožnila to, že v prvom rade tie rokovania boli skutočne o tých technických veciach.“ Čo sa týka verejnej mienky, ktorá pomerne stabilne podporuje vstup Slovenska do únie, ale jej odraz bude dôležitejší pre úspešnosť národného referenda, ktoré je naplánované už na budúci rok, Vladimír Bilčík trochu skeptickejšie poznamenal: AUDIO: „Je tam trošku istý faktor, ktorý by mohol byť nedostatkom v tých najbližších mesiacoch a najbližších rokoch. A to je skutočnosť, že tým, že medzi politikmi sa o týchto témach relatívne málo diskutovalo, tak je otázne, nakoľko je aj verejnosť nachystaná na to kľúčové rozhodnutie a nakoľko je informovaná a nakoľko má reálny pohľad najmä na to, čo vstup prinesie z hľadiska tých pozitívnych stránok, ale povedzme aj stránok, ktoré prvotne nebudú až tak pozitívne.“ Možno práve pre relatívne dlhodobu stabilnú podporu občanov vláda podľa Bilčíka trochu podceňuje vysvetľovaciu kampaň, ktorú by mala viesť nielen pre úspešnosť referenda, ale vôbec pre informovanie verejnosti o tom, čo ju po vstupe do únie čaká. Dokumentoval to aj na balíku financií - Slovensko plánuje na predreferendovú kampaň vyčleniť okolo 30 miliónov korún, jeho susedia však do osvety už dlhodobo investujú oveľa viac.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...