Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       14. december 2002 EÚ, peniaze a Solidarita Daniel Bútora Spísali sme spoločne príbeh úspešnej krajiny, povedal po uzatvorení včerajších rokovaní Európskej rady v Kodani predseda slovenskej vlády Mikuláš Dzurinda. Rokovania uzavrelo Slovensko spolu s ďalšími deviatimi krajinami, a v roku 2004 by sa krajina mala stať členom Európskej únie. Ešte predtým musia však vstup schváliť v ľudovom hlasovaní občania. Slovenskí predstavitelia boli v Kodani očividne spokojní. Mikuláš Dzurinda: AUDIO: „Dohodli sme férovú, vyváženú a pre všetky strany prijateľnú zmluvu. Slovensko má teraz dvere do EÚ dokorán otvorené, a EÚ spojí to, čo 20. storočie rozdelilo.“ Premiér Dzurinda upozorňoval, že vstup do Európskej únie prinesie okrem financií najmä nové možnosti pre celú krajinu i pre každého občana. AUDIO: „Slovensko získalo omnoho viac ako peniaze – aj keď je nesporné, že získavame významné peniaze. Ale to podstatné, čo získavame, je príležitosť.“ Summit sa včera v Kodani skončil s niekoľkohodinovým meškaním, a príčinou boli práve rokovania o peniazoch. Na peniaze sa preto každého z politikov novinári pýtali. Hlavný slovenský vyjednávač s úniou Ján Figeľ: AUDIO: „Slovensko dnes, po uzavretí rokovaní a kapitol, ktoré boli na stole, má na trojročné obdobie priemer 155 eur na obyvateľa. Česká republika, ak sa nemýlim, má 74 eur po navýšení dnešného dňa, Maďarsko 138 eur.“ Podľa Figeľa je Poľsko osobitný prípad. Varšava získala miliardu eur priamo do štátneho rozpočtu zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Slovensko sa na rozdiel od svojich visegrádskych susedov neusilovalo na poslednú chvíľu získať nejaký ústupok – vládni činitelia zhodne tvrdili, že podmienky boli pre Slovensko vyjednané dobre, relatívne lepšie ako pre ostatné krajiny. A tak napriek tomu, že Praha získala dodatočných 87 miliónov eur, zatiaľ čo Bratislava len 23 miliónov, dostane Slovensko na hlavu oveľa viac peňazí ako Česká republika – sčasti však aj kvôli tomu, že Slovensko je na tom hospodársky horšie. Na druhej strane – veľká časť týchto peňazí príde len v odpovedi na projekty, ktoré musia byť pripravné na Slovensku. Ján Figeľ podčiarkol, že nasledujúcich 18 mesiacov sa musí Slovensko pripravovať na využívanie spoločných európskych peňazí. Najdramatickejšie boli do poslednej chvíle poľské rokovania. Vzhľadom na to, že Poľsko má takmer 40 miliónov obyvateľov, málo vyspelé poľnohospodárstvo, v ktorom pracuje príliš veľa ľudí, a tiež roľnícku stranu v koaličnej vláde, bolo jasné, že poľskí predstavitelia z Kodane neodídu aspoň bez symbolického navýšenia. V hre nervov to dokonca chvíľami vyzeralo tak, že sa Poľsko s úniou nedohodne – v takom prípade by vstupovalo až s Bulharskom a Rumunskom v roku 2007, bola by to však blamáž ako pre Poliakov, tak pre celú úniu. Premiér Leszek Miller bol v závere spokojný. AUDIO: “Chcem Vás poinformovať, že bezprostredne príde do poľského rozpočtu asi jeden a pol milardy eur. Priame platby roľníkom budú v prvom roku 55%, v druhom roku 60%, v treťom roku 65%.” Rovnaká dohoda o priamych platbách roľníkom sa týka aj ďalších krajín. Európsky príspevok však zostáva vo výške 25% platieb farmárom v dnešných členských štátoch. V roku 2004 budú môcť noví členovia doložiť farmárom peniaze až do výšky 55%. Toto navýšenie, upozornil minister pôdohospodárstva Zsolt Simon, môže byť len z 20-tich percent tvorené európskymi peniazmi, a z 10% musí štát doložiť z vlastného rozpočtu. Mikuláš Dzurinda však pripustil, že vyššie platby poľnohospodárom môžu chýbať inde v rozpočte. Ako dodal: AUDIO: „Neviem, či to naplníme na 55%, ale viem, že udržíme podmienky slovenských farmárov a poľnohospodárov tak, aby boli konkurencieschopnými...“ ... aspoň na úrovni českých, maďarských a poľských, dodal premiér. Nezabudol tiež podčiarknuť, že napriek individuálnej koncovke rokovaní zostali vzťahy v rámci visegrádskej skupiny veľmi dobré. Európsky summit priniesol zmeny aj v dvoch ďalších oblastiach. Turecko, ktoré si o členstvo zažiadalo ešte skôr ako desiati pozvaní, sa muselo zmieriť s tým, že ani v Kodani nedostalo termín na začatie vstupných rozhovorov. Únia však urobila ďalší pomyselný krok smerom k Ankare, a stanovila december 2004 ako dátum, kedy vyhodnotí, ako Turecko plní politické kritériá. V kladnom prípade by potom Turci mali začať rokovania o vstupe „čo najskôr“. Predstavitelia únie sa zdráhali povedať presne, čo to znamená - dánsky minister zahraničných vecí Per Stig Moeller napokon hovoril o šiestich mesiacoch. AUDIO: “Ak správa povie, že politické kritériá sú splnené, potom sa môžu začať politické rokovania. Všeobecným pravidlom je, že sa začnú do šiestich mesiacov.” Ak Slovensko vstúpi do Únie počas roku 2004, bude v decembri o dva roky už spolurozhodovať o tom, či bude Turecko pripravené na rozhovory o vstupe. Ďalšou dôležitou témou je dohoda medzi Európskou úniou a Atlantickou alianciou, ku ktorej dvere otvorilo práve Turecko. Podľa dohody poskytne NATO pomoc Európskej únii pri budovaní bezpečnostných síl, pričom európske sily nebudú budované proti NATO, a nebudú si vytvárať nadbytočné veliteľské štruktúry. Únia bude môcť použiť infraštruktúru a plánovací aparát NATO na uskutočnenie operácií, na ktorých by sa Aliancia nepodieľala. Vráťme sa však k samotnému rozšíreniu Únie. Oznámenie prišlo, ako poznamenal Ján Figeľ, v piatok 13-teho, a ešte k tomu na Luciu. A napriek rokovaniam o peniazoch si jednotliví predstavitelia strednej a východnej Európy zachovali zmysel pre dejinnú jedinečnosť chvíle. Poľský premiér Leszek Miller sa poďakoval za podporu pápežovi Jánovi Pavlovi II., a zasadil rozhodnutie kodanského summitu do kontextu vývoja strednej a východnej Európy v posledných desaťročiach. AUDIO: “Od poľskej Solidarity, ktorá vybojovala demokraciu a slobodu v strednej a východnej Európe, sme sa dostali k skutočnej európskej solidarite.” Millerove slová neboli náhodné. Pre Poliakov mal včerajší piatok ešte ďalšiu dejinnú súvislosť – pozvánka z Kodane prišla presne 21 rokov po vyhlásení stanného práva, ktorým domáci komunisti v obave pred sovietskou intervenciou tvrdo potlačili práve Solidaritu. Poľský premiér po návrate do vlasti včera v noci usporiadal na úrade vlády oslavu až do ranných hodín. Miller, sám bývalý vysoký komunista, sa okrem pápeža osobitne poďakoval Adamovi Michnikovi, ktorý bol počas stanného práva uväznený. A s pátosom sa za uplynulými rokmi, v ktorých Slovensko muselo doháňať stratený čas Mečiarovej éry, obzrel aj premiér Mikuláš Dzurinda. AUDIO: „Mám pocit, že dnes akoby sa napĺňal zmysel Novembra 1989 – keď sme volali, že patríme do Európy. Keď sme deklarovali, že chceme do Európy.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...