Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       17. december 2002 Konvent o budúcnosti Slovenska v EÚ: Mala by sa začať vážna diskusia o pripravovaných reformách v Európskej únii Boris Koreň V Bratislave sa v utorok zišiel Národný konvent o európskej budúcnosti Slovenska. Jeho účastníci diskutovali najmä o predbežnom návrhu ústavnej zmluvy Európskej únie, ktorá sa má stať základom pre jej budúcu reformu. Tú má prijať medzivládna konferencia členských krajín v roku 2004. Udalosť sledoval Boris Koreň. Diskutujúci sa tentoraz zišli v skutočne exkluzívnej zostave - predseda parlamentu Hrušovský, podpredsedníčka Martináková, predseda Ústavného súdu Mazák, minister zahraničných vecí Kukan, poslanci Národnej rady, zástupcovia politických strán a množstvo ďalších členov konventu z radov akademickej obce, mimovládneho sektora, či podnikateľov. V diskusii sa zhodli predovšetkým na tom, že po pozvánke Slovenska do Európskej únie a v situácii, keď je už známy návrh takzvanej Európskej ústavy, je potrebné opustiť všeobecné diskusie a urýchlene sformulovať jednoznačné slovenské stanovisko k reformám v únii. Minister zahraničných vecí Eduard Kukan v tejto súvislosti upozornil: AUDIO: "Zaujať jasné stanoviská treba na jar, aby na jeseň, keď možno očakávať začiatok medzivládnej konferencie, sme neboli prekvapení smerovaním vývoja udalostí." Kukan vyzval politické strany, aby jasne a veľmi konkrétne prezentovali svoje postoje k základným aspektom reformy únie. Posunúť diskusiu k sformulovaniu konkrétnych stanovísk na fungovanie únie a o postavení Slovenska v jej štruktúrach je potrebné aj podľa podpredsedníčky parlamentu Zuzany Martinákovej. AUDIO: "Ja sa veľmi prihováram za to, aby sme spájali tieto diskusie aj s diskusiou, ktorá sa blíži a bude spojená s referendom o vstupe do Európskej únie. Aby sme hľadali nástroje, ako tie ťažké a zložité procesy pretaviť do ľudovej reči a vedieť s nimi predstupovať pred občanov." Zatiaľ totiž podľa Martinákovej rezonujú takmer výlučne ekonomické otázky a je najvyšší čas rozšíriť túto diskusiu aj na hodnotovú orientáciu platnú v únii. Opozičná poslankyňa za HZDS Irena Belohorská, ktorá je členkou slovenskej delegácie v Konvente o budúcnosti Európy v Bruseli, upozornila na vývoj v únii, kde sa od ekonomickej spolupráce čoraz viac prechádza k spoločným riešeniam ľudskoprávnych otázok, spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a podobne. Zároveň však hovorila o zložitosti rozhodovania v štruktúrach únie a o nevyjasnených kompetenciách. Preto uvítala vypracovanie návrhu ústavnej zmluvy, ktorý predložil koncom októbra tohto roka európsky Konvent. Podľa Belohorskej: AUDIO: "Otázka ústavnej zmluvy je mimoriadne potrebná, pretože hovorí o zjednodušení všetkých tých konvencií, dohôd, zmlúv, odporúčaní, ktoré dnes fungujú." Belohorská zareagovala aj na mnohokrát prezentované obavy, že prijatie ústavnej zmluvy Európskej únie obmedzí suverenitu jednotlivých členských krajín: AUDIO: "Je veľmi jednoducho postavená, takže by som povedala, že dá sa, sú dané mantinely pre každý z národných štátov, aby v rámci tejto ústavnej zmluvy mohol nájsť svoje hodnoty." Predseda parlamentu Pavol Hrušovský, ktorý sa v diskusii podrobne venoval právnym aspektom budúcej európskej ústavy, však vyjadril obavy: AUDIO: "Ak má byť výsledný dokument ústavou, znamená to, že Európska únia získava medzinárodno-právnu subjektivitu, aká doteraz prislúcha jednotlivým štátom a to znamená radikálnejšie postúpenie právomocí jednotlivých členov." Hrušovský položil otázku do diskusie, či navrhovaný dokument má mať skutočne charakter, ktorý zruší doterajší medzinárodno-zmluvný charakter EÚ. Únia je podľa neho doposiaľ spoločenstvom suverénnych národných štátov a ako Hrušovský dodal: AUDIO: "V záujme Slovenskej republiky je v každom prípade, aby terajšie právomoci členských štátov zostali zachované v maximálnej miere." Podľa Hrušovského by sa mal teda zachovať aj súčasný stav rozdelenia právomocí v Európskej únii. Utorkové rokovanie Konventu o európskej budúcnosti Slovenska poukázalo predovšetkým na to, že je potrebná vážna diskusia medzi odborníkmi, verejnosťou i politikmi, v rámci ktorej by sa mali vyjasniť postoje k fungovaniu Európskej únie, k jej budúcim právomociam a k postaveniu jednotlivých členských krajín v štruktúrach únie. Mala by zároveň prebehnúť tak rýchlo, aby aj Slovensko mohlo ovplyvniť už prebiehajúcu diskusiu o týchto otázkach v samotnej únii a obhajovať svoje záujmy. Pretože, ako upozornil minister zahraničných vecí Kukan, reforma, ktorú únia plánuje prijať v roku 2004, bude pravdepodobne na celé nasledujúce desaťročia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...