Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       20. december 2002 Grécke predsedníctvo chce, aby bola zahraničná politika EÚ naozaj spoločnou Gabriel Sedlák V kandidátskych krajinách sa na končiace sa dánske predsedníctvo Európskej únie tak skoro nezabudne. Práve rokovania v Kodani totiž nedávno dali bodku za niekoľkoročnými vyjednávaniami o rozšírení pätnástky, ktoré vyústili do oficiálneho pozvania na vstup, napríklad Slovenska. Od Dánska prevezme 1. januára rotujúce predsedníctvo únie Grécko. Sporné otázky okolo rozširovacieho procesu Európskej únie boli v Kodani vyriešené, zostáva už iba schválenie samotného rozšírenia v dotknutých štátoch. Gréci sa preto počas nasledujúcich šiestich mesiacov svojho predsedníctva chcú sústrediť na podľa Atén jedno z najslabších miest únie: spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Kritici často upozorňujú, že Európska únia znie často mnohými hlasmi, čo podkopáva jej vnútornú súdržnosť. Toto všetko sa zmení, vyhlásil sebavedomo grécky premiér Costas Simitis. A zmenu v tejto oblasti chcú podľa neho samotné členské štáty. Simitis upozornil, že politika Európskej únie musí byť jasnejšia už v otázke aktuálnej možnosti vojenského zásahu Washingtonu a jeho spojencov proti Iraku. Väčšina členských štátov únie, s výnimkou Británie ako najbližšieho spojenca Spojených štátov, je veľmi opatrná pokiaľ ide o možnosť vojenskej operácie. Okrem tejto priority sa chcú Gréci sústrediť na ďalšie dôležité oblasti ako ich približuje hovorca gréckej misie pri únii v Bruseli Nikolas Vlahakis. AUDIO: „Po prvé uviesť rozšírenie únie do života. Po druhé pokročiť v tzv. lisabonskom procese, ktorý súvisí so sociálnou súdržnosťou a ekonomikou únie. Po tretie rozvinúť ucelený prístup k imigrácii. A po štvrté je to budúce ústavné usporiadanie Európy.“ Veľmi citlivou bude z hľadiska Atén otázka rozdeleného Cypru, jednej z desiatich krajín, ktoré majú na jar v roku 2004 vstúpiť do únie. Vzhľadom na stále nejasnú budúcnosť usporiadania vzájomných vzťahov medzi gréckou a tureckou časťou ostrova sa zatiaľ ráta so vstupom iba gréckej časti. Nezávislý analytik Stefan Maarteel, pôsobiaci v Bruseli, je presvedčený o tom, že dlhodobá podpora cyperských Grékov zo strany Grécka sa na jeho predsedníctve únie prejaví. AUDIO: „Gréci majú, samozrejme, problém s Cyprom, je teda pre nich možno obtiažnejšie zachovať si úplnú neutralitu, pretože ich vlastný záujem je veľmi jasný.“ Takýto názor odmieta Nikolas Vlahakis z gréckej misie pri Európskej únii. Zdôrazňuje, že obe cyperské komunity sa zaviazali pokračovať vo vzájomných rozhovoroch, sprostredkúvaných Organizáciou spojených národov. Grécko bude predsedníckou krajinou v čase, keď bude vrcholiť práca Konventu únie, pripravujúceho náčrt jej budúceho vnútorného usporiadania. A práve pravidelné odovzdávanie predsedníctva je mnohými členmi Konventu kritizované, takže nie je vylúčené, že tento inštitút bude navrhnutý na zrušenie. Už iba matematicky predstavuje jeho súčasná podoba problém. Už o rok a pol má mať únia 25 členov, čo znamená, že každá členská krajina by sa ku kormidlu dostala vždy až po 12 a pol roku. Kritici tvrdia, že by to bolo neefektívne a veľmi ťažké by bolo zachovávať kontinuitu. Iný názor má ale bruselský analytik Stefan Maarteel, ktorý sa domnieva, že súčasná podoba predsedníctva má svoje plusy. AUDIO: „Európsku úniu to tiež približuje jednotlivým národným štátom, čo ľudí v nich žijúcich vťahuje do procesu, takže napríklad pokiaľ ide o Grécko, únia do tejto krajiny teraz skutočne vstupuje a Gréci tak môžu po prvýkrát naozaj cítiť, že môžu veci priamo ovplyvňovať.“ Na zrušenie rotujúceho predsedníctva únie vyzýva hlavne dvojica významných členov únie – Británia a Francúzsko. Európska komisia je naopak za jeho zachovanie, okrem iných zmien však navrhuje predĺžiť predsedníctvo zo šiestich na dvanásť mesiacov. Bez ohľadu na to, nakoľko táto otázka ovplyvní ďalší chod Európskej únie, z hľadiska Sloveska je dôležité, že sa ho to významne týka. Od jari 2004 už stopercentne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...