Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       7. január 2003 Jedno alebo dve referendá? Milan Žitný O niektorých úskaliach, ktoré striehnu na referendum o vstupe SR do EÚ v podobe iniciatívy za referendum o členstve v NATO, hovorí nasledujpca poznímka Milana Žitného. Krajina, ktorá vstupuje do Európskej únie, sa vzdáva časti svojej suverenity v prospech únie, čím rozhodovanie o niektorých otázkach prechádza z novej členskej krajiny na spoločné orgány. Naopak štát, ktorý sa stane členom NATO, neprichádza o žiadnu časť suverenity, ani vo vojenskej oblasti. Členstvo v aliancii je založené na Washingtonskej zmluve, ktorá je svojím charakterom medzištátnou zmluvou a uzatvára sa medzi všetkými členskými krajinami. Medzištátne zmluvy, akými sú napríklad aj základné zmluvy o dobrých susedských vzťahoch a spolupráci, uzatvárajú vlády, a preto sa nerozhoduje o nich v referende. Slovenská ústava predpisuje uskutočnenie referenda pre prípady, akým je vstup do EÚ a umožňuje ho pri rozhodovaní o "iných dôležitých otázkach verejného záujmu". Podľa iniciátorov petičnej akcie za vypísanie referenda o vstupe do NATO je členstvo Slovenska v aliancii práve takouto dôležitou otázkou verejného záujmu. Iniciátori navrhujú, aby sa obe referendá uskutočnili súčasne. Tu sa dostáva k slovu ich zjavná kalkulácia s účasťou voličov, od ktorej závisí výsledok a tým aj úspech plebiscitu. Aby bolo referendum platné, musí sa na ňom zúčastniť nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a rozhodnutie musí byť ešte prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. Iniciátormi petície za vypísanie referenda o vstupe do NATO sú známi odporcovia členstva Slovenska v aliancii - od speváka Joža Ráža cez členov SNS a KSS až po bývalého predsedu KDH Jána Čarnogurského. Získať potrebných 350 tisíc podpisov v priebehu pár týždňov na vypísanie plebiscitu zrejme nebude pre nich väčším problémom. Potom prezident republiky bude musieť najneskôr do 30 dní od odovzdania petície s podpismi vypísať referendum a najneskôr do 90 dní od vypísania sa bude musieť referendum uskutočniť. Vláda pripravuje referendum o vstupe do EÚ na máj. Odporcom členstva v NATO sa tak rysuje nádej, že obe referendá sa uskutočnia v približne rovnakom čase, takže tlak na ich spojenie do jedného bude dosť silný. Ak by mali byť dva samostatné plebiscity, predmetom kritiky sa stane mrhanie finančnými prostriedkami - jeden plebiscit je predsa o polovicu lacnejší než dva. Naviac môžu odporcovia členstva v NATO argumentovať aj historickým precedensom z roku 1997, keď vtedajší prezident republiky Michal Kováč spojil dve referendá do jedného - o vstupe do NATO, ktoré vypísala vtedajšia vláda a druhé o priamej voľbe prezidenta, ktoré vzišlo z petičnej iniciatívy vtedajšej opozície. Politickí odporcovia členstva v NATO majú teraz v porovnaní s rokom 1997 veľkú výhodu - vláda akútne potrebuje pre vstup do únie nadpolovičnú účasť v referende a nadpolovičná väčšina musí povedať "áno" členstvu. Ak by prezident obe referendá spojil, voliči môžu mať problém s rozlišovaním medzi nimi, a tiež medzi otázkami v každom z nich. Výsledky oboch hlasovaní sú preto v tejto chvíli ešte veľmi otázne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...