Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       29. január 2003 Rozširovanie EÚ - jej súčasní obyvatelia nejavia nadšenie Jaroslav Rozsíval Podpora vstupu Slovenska do EÚ medzi jeho obyvateľmi rastie. Aspoň to vyplýva z výsledkov najnovších prieskumov verejnej mienky. Čo si však myslia obyvatelia západnej Európy o budúcich členoch tohto ekonomicko-politického spoločenstva? Maďarsko vyvoláva v obyvateľoch západnej Európy veľké sympatie, zatiaľ čo krajiny Balkánu im spôsobujú hlavybôľ. Aspoň to vyplýva z najnovšieho prieskumu nemeckej agentúry GFK so sídlom v Norimbergu. Cieľom prieskumu bolo zistiť, akú podporu vstupu nových krajín do EÚ majú jednotlivé kandidátske krajiny medzi obyvateľmi západnej Európy. Výsledky v podstate nie sú prekvapujúce: zdá sa, že zabehané stereotypy predstáv o úrovni jednotlivých krajín sa za posledné roky nezmenili, skôr naopak: Zjavne najlepší imidž má na Západe Maďarsko, Česká republika a Poľsko. Za ich vstup sa vyslovili až dve tretiny respondentov. 50 percentnú podporu obyvateľov EÚ majú relatívne málo známe pobaltské štáty Litva, Lotyšsko a Estónsko, ktoré sa v očiach Západu zviditeľnili aj vďaka svojej intenzívnej snahe o vstup do transatlantických štruktúr. Okolo 40-ich percent sa už pohybuje podpora vstupu Rumunska, alebo Turecka. Najhorší imidž majú však na Západe evidentne krajiny Balkánu – Albánsko, Macedónsko, Juhoslávia a Bosna a Hercegovina. Iba tretina obyvateľov západnej Európy by ich prijala za členov EÚ. Najskeptickejší sú pritom Nemci: za členstvo balkánskych krajín v EÚ sa vyslovilo iba 10 percent nemeckých respondentov prieskumu. Faktom je, že Nemci majú za sebou desaťročie konkrétnych skúseností zjednotenia vojnou rozdelených štátov. Toto zjednotenie prinieslo popri mnohých pozitívach aj negatívny dopad na ekonomiku 80 miliónovej krajiny. Výsledok prieskumu preto naznačuje, že v očiach obyvateľov prosperujúceho a demokratického Západu by niektoré kandidátske krajiny jednoznačne prepadli. Dodajme, že o Slovensko je podľa prieskumu inštitútu Eurobarometer z mája minulého roku iba veľmi malý záujem medzi obyvateľmi EÚ. Podľa tohto prieskumu je jednoducho Slovensko málo známou krajinou. Pripomeňme, že podľa plánu EK by sa európska pätnástka mohla rozrásť do roku 2007 na 30 členné spoločenstvo. Analytik nemeckého inštitútu ZEI so sídlom v Bonne Peter Zervakis k tomu poznamenáva: AUDIO: „Projekt únie, táto modernizácia európskeho kontinentu, bol vždy elitným projektom, rokovalo sa o ňom vždy viac menej za dverami a riešil sa na diplomatickej úrovni.“ Pre väčšinu Západoeurópanov je východná a stredná Európa aj naďalej, viac ako desať rokov po páde železnej opony, akýmsi záhadným, ba až neznámym teritóriom. To tvrdí aj populárny britsko-český spisovateľ a euroskeptik Benjamin Kuras vo svojej knihe Je na Marxu život?, keď s iróniou jemu vlastnou upozorňuje na stereotypný pohľad Britov na im zväčša dosť neznámy priestor strednej a východnej Európy. Západná Európa jednoducho stále váha, či strednú a východnú Európu potrebuje - na rozdiel od Východu, ktorý vie, že sa bez Západu nikam nedostane. Korupcia, nezamestnanosť, nízka mzdová úroveň vo východoeurópskych krajinách vyvoláva v obyvateľoch Západu obavy a nedôveru. Napriek tomu však najnovší prieskum agentúry GFK naznačuje istý optimizmus. Každý druhý obyvateľ EÚ je napríklad presvedčený, že únii sa ekonomicky podarí dohnať Spojené štáty. Zdôrazňuje to aj hovorca agentúry GFK Mark Hofman: AUDIO: „Myslím si, že to je celkom optimistický výsledok, pokiaľ neberieme do úvahy Nemcov, ktorí sú vo všeobecnosti veľmi pesimistickí. Takže celkovo je to podľa mňa veľmi optimistický pohľad.“ Dodajme, že optimistické hlasy prichádzajú v tomto prípade zo severu, konkrétne zo Škandinávie: Podľa výsledkov prieskumu majú najoptimistickejší pohľad na budúcnosť EÚ Dáni, Fíni a Švédi. Ide pritom o krajiny, reprezentujúce najvyššiu životnú úroveň v Európe.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...