Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       3. marec 2003 Klaus a tri veľké európske otázky Daniel Bútora Prvá cesta novozvoleného českého prezidenta Václava Klausa by mala viesť na Slovensko – Klaus to už stihol povedať viacerých českým médiám. Prezidentom sa bývalý český premiér a tiež bývalý československý minister financií stane oficiálne v piatok 7. marca. Ako hovorí Daniel Bútora, Klaus nastupuje na post hlavy českého štátu v čase veľkých diskusií o budúcnosti Európy a tiež uprostred krízy, spôsobenej irackým zbrojným programom. Václav Klaus už v prvom príhovore po zvolení v českom parlamente nakreslil svoju líniu: bude postupovať realisticky, bez veľkých slov a snov. AUDIO: „Mohu ubezpečit každého, že zůstávám stát oběma nohama pevně na zemi, a že se nebudu vznášet v nějakých nebetyčných výšinách, protože to by bylo hroznou chybou.“ Skúškou týchto Klausových téz sa veľmi rýchlo stane zahraničná politika a najmä vzťah k Európe. Česká republika by sa na budúci rok mala stať členom Európskej únie. Česká budúcnosť v únii – podobne ako budúcnosť ďalších nových členov – je však nejasná, pretože nejasná je samotná budúca podoba európskeho projektu. Klaus v jednom zo svojich prejavov pred prezidentskou voľbou hovoril práve o Európskej únii ako o jednej z výziev pre budúceho prezidenta. AUDIO: „Těžiště prezidentské funkce vidím v roli důstojného a seriózního reprezentanta zájmů republiky v zahraničí. V dnešní chvíli by měl prezident přispět zejména k obhajobě zájmů naší země v Evropské unii, a měl by usilovat o co nejpřátelštější vztahy s našimi sousedy, protože ty v minulých letech utrpěli nepříjemné a pro nás nežádoucí šrámy.“ V Európe dnes možno pozorovať tri zásadné otázky, na ktorých sa lámu názory a formujú jednotlivé názorové prúdy. Prvou sú reformy hospodársko-politického systému, teda cesta od tzv. sociálnej trhovej ekonomiky k štandardnej ekonomike voľného trhu. Aj mocné štáty ako Nemecko či Francúzsko s touto výzvou zápasia, a ich dnešné problémy, vrátane vysokej nezamestnanosti, priamo súvisia s mierou odvahy potrebné reformy vykonať. Druhou veľkou otázkou je budúca inštitucionálna podoba Európskej únie. Povedané ľudským jazykom, ktoré práva majú byť prenesené do Bruselu, a ktoré majú zostať jednotlivým štátom, a tiež, ako sa bude o jednotlivých otázkach rozhodovať – kde bude väčšina, v ktorých témach budú mať štáty právo veta. V oboch týchto veľkých témach má Václav Klaus vyhranený politický postoj, ktorý je blízky postojom britského či španielskeho premiéra, a vzdialený povedzme postoju nemeckého kancelára. Povedané presnejšie, Klaus vie, že ani bohaté európske štáty si nemôžu priveľký „socializmus“ doma dovoliť, a o to viac to platí pre chudobné kandidátske krajiny. A v otázkach Bruselu je Klaus ešte zdržanlivejší než spomínaný britský premiér – opakovane a verejne napríklad kladie otáznik nad rýchle prijatie eura, a varuje pred priveľkými právomocami nevolených bruselských úradníkov. Opäť, dodajme, podobne ako viaceré štáty strednej a východnej Európy. Treťou veľkou témou Európy je rodiaca sa spoločná zahraničná politika. Tá sa vymedzuje najmä proti Spojeným štátom. Čím viac sa to deje, tým viac sa proti nej stavajú tí, ktorí si želajú dobrú atlantickú spoluprácu. Spomínaní politici, s ktorými sedí Klaus na jednej lodi v mohých iných otázkach – britský či španielsky premiér alebo lídri strednej a východnej Európy – sa obávajú protiamerického prvku v európskej zahraničnej politike, a dávajú to všemožne najavo. V tomto momente však Klaus kráča opačnou cestou. Sám síce nepotrebuje spoločnú zahraničnú politiku, svojimi postojmi k Iraku však vytvára faktické spojenectvo s nemeckým kancelárom a francúzskym prezidentom. Pre televíziu Nova napríklad povedal, že by sa nepripojil k listu ôsmich štátnikov, ktorý podpísal prezident Havel. Po Václavovi Havlovi získala Praha ďalšiu výraznú osobnosť na prezidentskom poste. Havel bol nepísaným vodcom strednej a východnej Európy. Václav Klaus má pre svoje postoje voči EÚ problémy v Bruseli, v strednej a východnej Európe však práve pre svoje postoje zrejme nájde spojencov. Na druhej strane, títo spojenci sú v dôležitej irackej otázke na strane Ameriky. To Klaus nie je, podobne, ako bol svojho času proti operácii NATO v Kosove. V týchto postojoch je kus Klausovho realizmu – základným prvkom nie sú spojenci, ale záujmy. A ak sa pozrieme na región ako celok, potom platí, že Klausovým zvolením dostala česká príslušnosť k tzv. „novej Európe“ výrazný otáznik.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...