Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       5. marec 2003 Dá sa z Európskej únie vystúpiť? Anna Rausová A teraz poďme k téme Európskej únie. Očakáva sa, že do jej radov vstúpi na budúci rok 10 krajín, vrátane Slovenska. Prístupový proces trval niekoľko rokov a jeho mechanizmy sú už jasné. Dá sa však z únie vystúpiť? Túto otázku si položil analytik Slobodnej Európy Valentinas Mite v súvislosti s Estónskom a Lotyšskom, ktoré sú tiež budúcimi členmi. V súčasnosti nemá Európska únia jasné pravidlá, ako z nej môže členská krajina vystúpiť. O odpoveď na túto otázku sa zaujímajú napríklad Estónsko a Lotyšsko. Od pádu komunizmu a získania nezávislosti majú však osobitný záujem získať v Bruseli svoje „hviezdičky“. Lotyšskí aj estónski politici diskutujú o možných zmenách ústavy, ktoré by umožnili z únie z vlastnej vôle vystúpiť. Tretí pobaltský štát, Litva, o takejto teoretickej možnosti zatiaľ neuvažuje. Estónci a Lotyši sa obávajú straty národnej identity po vstupe do únie. Majú ešte v živej pamäti nevýhody spolužitia v Sovietskom zväze za komunizmu. Aj to je jeden z dôvodov debaty o možnosti vystúpiť z únie. Márius Vahl z Centra pre stredoeurópske štúdie so sídlom v Bruseli sa domnieva, že únia určite nechce držať jednotlivých členov vo svojich radoch násilím, ale mechanizmus odchodu zatiaľ nemá právnu podobu: AUDIO: „V dohodách zatiaľ nič nie je, čo by umožňovalo nejakej krajine odísť z Európskej únie, zatiaľ k tomu ani nedošlo. Jedine Grónsko odišlo, ale to nebola osobitná krajina ale súčasť Dánska“. Grónsko, ktoré je autonómnou časťou Dánska, odišlo z únie v roku 1985, pretože ekonomické a životné podmienky na ostrove boli natoľko odlišné od európskeho kontinentu, že uplatňovať pravidlá únie jednoducho neprichádzalo do úvahy. Prípad Lotyšska a Estónska je však odlišný. Ich obavy vyplývajú z historických skúseností nedobrovoľného pripojenia sa k Sovietskemu zväzu, analógia s Európskou úniou však určite nie je namieste: AUDIO: „Únia sa diametrálne líši od Sovietskeho zväzu, pretože jej členské štáty majú právo rozhodovať sa, čo sa nedalo povedať o Sovietskom zväze. Ale dohody o vstupe do únie sú medzinárodné, takisto ako existuje medzinárodné právo a od takýchto dohôd sa dá odstúpiť, to je výsada zvrchovaných štátov“. O tejto možnosti však prebiehajú debaty v rámci predbežného návrhu zmluvy o vytvorení Európskej ústavy. Článok 46 hovorí o mechanizme a dôsledkoch dobrovoľného vystúpenia z únie na základe rozhodnutia jednotlivého štátu. Práve o tomto článku má byť diskusia na aprílovom zasadnutí Konventu, informuje hovorca prezidenta Konventu Nikolaus Meyer-Landrut : AUDIO: „Dôvodom, prečo sú niektorí za túto klauzulu, je to, že môže zohrať veľkú úlohu pri referendách, môže byť odpoveďou politickým oponentom únie, ktorí hovoria: Vzdali sme sa našej identity, našich štátov, už niet cesty naspäť, všetkého sme sa vzdali“. Solvita Mellupe z právneho výboru lotyšského parlamentu pre Slobodnú Európu potvrdila, že ústavné zmeny, o ktorých prebieha v parlamente intenzívna diskusia, sa týkajú nielen vstupu, ale aj teoretického odchodu z únie a vysvetlila prečo: AUDIO: „Ústavné zmeny sú nielen kvôli referendu o vstupe do únie. Ten nespočíva iba v referende. Mali by tam byť aj ústavné mechanizmy ktoré by zabezpečili aj opačné rozhodnutie. To znamená, že keby Lotyšsko chcelo odísť z únie, ústava by to umožnila“. Vstup do únie nie je jednoduchým procesom a tak nemožno očakávať, že opačný krok by bol, čo i teoreticky, ľahký. Kandidátske krajiny dostávajú a budú dostávať z Bruselu významnú finančnú podporu a ich ekonomiky sa po čase integrujú do európskych hospodárskych štruktúr. Rozvod v takomto štádiu by bol podľa analytika Radka Kohla z Českého inštitútu pre medzinárodné vzťahy mimoriadne komplikovanou záležitosťou: AUDIO: „Ak sa ktorákoľvek členská krajina v budúcnosti rozhodne z únie vystúpiť, bude to veľmi zložité, čo sa týka politických, ekonomických, právnych a finančných aspektov. Myslím si, že väčšina štátov sa pravdepodobne takémuto scenáru vyhne“. Podľa Kohla je Európska únia od samotného začiatku existencie takpovediac jednosmernou cestou s čo najužšou politickou a ekonomickou integráciou. 10 kandidátov, medzi nimi i Slovensko, je zatiaľ na začiatku tejto „jednosmerky“. Pre Bratislavu to bude spolu s členstvom v NATO definitívnym začlenením sa do západných štruktúr. I napriek tomu je však dobré vedieť, že Európska únia nie je väzením,z ktorého sa nedá odísť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...