|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 6. júl 2008 |

|
|

|
5. marec 2003
|
Dá sa z Európskej únie vystúpiť?
|
Anna Rausová
|
A teraz poďme k téme Európskej únie. Očakáva sa, že do jej radov vstúpi na budúci rok 10 krajín, vrátane Slovenska. Prístupový proces trval niekoľko rokov a jeho mechanizmy sú už jasné. Dá sa však z únie vystúpiť? Túto otázku si položil analytik Slobodnej Európy Valentinas Mite v súvislosti s Estónskom a Lotyšskom, ktoré sú tiež budúcimi členmi.
V súčasnosti nemá Európska únia jasné pravidlá, ako z nej môže členská krajina vystúpiť. O odpoveď na túto otázku sa zaujímajú napríklad Estónsko a Lotyšsko. Od pádu komunizmu a získania nezávislosti majú však osobitný záujem získať v Bruseli svoje „hviezdičky“. Lotyšskí aj estónski politici diskutujú o možných zmenách ústavy, ktoré by umožnili z únie z vlastnej vôle vystúpiť. Tretí pobaltský štát, Litva, o takejto teoretickej možnosti zatiaľ neuvažuje.
Estónci a Lotyši sa obávajú straty národnej identity po vstupe do únie. Majú ešte v živej pamäti nevýhody spolužitia v Sovietskom zväze za komunizmu. Aj to je jeden z dôvodov debaty o možnosti vystúpiť z únie.
Márius Vahl z Centra pre stredoeurópske štúdie so sídlom v Bruseli sa domnieva, že únia určite nechce držať jednotlivých členov vo svojich radoch násilím, ale mechanizmus odchodu zatiaľ nemá právnu podobu:
AUDIO:
„V dohodách zatiaľ nič nie je, čo by umožňovalo nejakej krajine odísť z Európskej únie, zatiaľ k tomu ani nedošlo. Jedine Grónsko odišlo, ale to nebola osobitná krajina ale súčasť Dánska“.
Grónsko, ktoré je autonómnou časťou Dánska, odišlo z únie v roku 1985, pretože ekonomické a životné podmienky na ostrove boli natoľko odlišné od európskeho kontinentu, že uplatňovať pravidlá únie jednoducho neprichádzalo do úvahy.
Prípad Lotyšska a Estónska je však odlišný. Ich obavy vyplývajú z historických skúseností nedobrovoľného pripojenia sa k Sovietskemu zväzu, analógia s Európskou úniou však určite nie je namieste:
AUDIO:
„Únia sa diametrálne líši od Sovietskeho zväzu, pretože jej členské štáty majú právo rozhodovať sa, čo sa nedalo povedať o Sovietskom zväze. Ale dohody o vstupe do únie sú medzinárodné, takisto ako existuje medzinárodné právo a od takýchto dohôd sa dá odstúpiť, to je výsada zvrchovaných štátov“.
O tejto možnosti však prebiehajú debaty v rámci predbežného návrhu zmluvy o vytvorení Európskej ústavy. Článok 46 hovorí o mechanizme a dôsledkoch dobrovoľného vystúpenia z únie na základe rozhodnutia jednotlivého štátu. Práve o tomto článku má byť diskusia na aprílovom zasadnutí Konventu, informuje hovorca prezidenta Konventu Nikolaus Meyer-Landrut :
AUDIO:
„Dôvodom, prečo sú niektorí za túto klauzulu, je to, že môže zohrať veľkú úlohu pri referendách, môže byť odpoveďou politickým oponentom únie, ktorí hovoria: Vzdali sme sa našej identity, našich štátov, už niet cesty naspäť, všetkého sme sa vzdali“.
Solvita Mellupe z právneho výboru lotyšského parlamentu pre Slobodnú Európu potvrdila, že ústavné zmeny, o ktorých prebieha v parlamente intenzívna diskusia, sa týkajú nielen vstupu, ale aj teoretického odchodu z únie a vysvetlila prečo:
AUDIO:
„Ústavné zmeny sú nielen kvôli referendu o vstupe do únie. Ten nespočíva iba v referende. Mali by tam byť aj ústavné mechanizmy ktoré by zabezpečili aj opačné rozhodnutie. To znamená, že keby Lotyšsko chcelo odísť z únie, ústava by to umožnila“.
Vstup do únie nie je jednoduchým procesom a tak nemožno očakávať, že opačný krok by bol, čo i teoreticky, ľahký. Kandidátske krajiny dostávajú a budú dostávať z Bruselu významnú finančnú podporu a ich ekonomiky sa po čase integrujú do európskych hospodárskych štruktúr. Rozvod v takomto štádiu by bol podľa analytika Radka Kohla z Českého inštitútu pre medzinárodné vzťahy mimoriadne komplikovanou záležitosťou:
AUDIO:
„Ak sa ktorákoľvek členská krajina v budúcnosti rozhodne z únie vystúpiť, bude to veľmi zložité, čo sa týka politických, ekonomických, právnych a finančných aspektov. Myslím si, že väčšina štátov sa pravdepodobne takémuto scenáru vyhne“.
Podľa Kohla je Európska únia od samotného začiatku existencie takpovediac jednosmernou cestou s čo najužšou politickou a ekonomickou integráciou.
10 kandidátov, medzi nimi i Slovensko, je zatiaľ na začiatku tejto „jednosmerky“. Pre Bratislavu to bude spolu s členstvom v NATO definitívnym začlenením sa do západných štruktúr. I napriek tomu je však dobré vedieť, že Európska únia nie je väzením,z ktorého sa nedá odísť.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|