Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       10. marec 2003 Malťania to majú za sebou Ivan Štulajter Sobotňajšie referendum na Malte o vstupe tejto ostrovnej krajiny do Európskej únie označil predseda zahraničného výboru Národnaj rady Ján Figeľ za dobrý úvod pre celú sériu ratifikácií, ktoré v nasledujúcich mesiacoch čakajú kandidátske krajiny, vrátane Slovenska. Takže Malťania to majú za sebou. Sobotňajším referendom takmer 54 percent voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní, povedalo svoje „áno“ vstupu do Európskej únie. Proti bolo zhruba 46 percent občanov. Podrobnejší pohľad na čísla však objavuje volebný paradox. O také však nie je v histórii núdza. Tých 54 percent hlasov „za“ Európsku úniu predstavuje zhruba 145 tisíc voličov, čo nie je ani polovica zapísaných voličov. Tých bolo totiž 297 tisíc. Takže k onej polovici chýbalo ďalších zhruba 7 tisíc kladných hlasov. Inými slovami, o vstupe Malty do Európskej únie rozhodovali iba tí, ktorí sa na referende zúčastnili – bolo ich až 91 percent - a väčšina z nich sa vyslovila za vstup. Táto väčšina je však len relatívnou „volebnou“ väčšinou, nie absolútnou „národnou“ väčšinou. Maltský premiér Eddie Fenech-Adami výsledok hlasovania označil za „úžasné víťazstvo“ prointegračných síl. Naopak podľa opozičnej Maltskej labouristickej strany je referendum v skutočnosti víťazstvom euroskeptikov, pretože – ako už bolo povedané – za vstup do únie nehlasovala väčšina všetkých maltských voličov, ale len väčšina účastníkov na všeľudovom hlasovaní. Poreferendovú situáciu na maltskej politickej scéne vykresľuje novinárka tamojšieho denníka The Times Vanessa Macdonald: Audio: „Podľa opozície všetci, ktorí sa nezúčastnili na referende, dali podporu jej zamietavému postoju. Aj opozícia oslavuje víťazstvo. Vládna strana teda hovorí o víťazstve s 53 percentami platných hlasov a opoziční labouristi tvrdia, že dostali len 48 percent zo všetkých zapísaných voličov.“ Maltská novinárka Macdonald k interpretácii referendového výsledku zo strany opozície dodáva: Audio: „Väčšina ľudí povedala „áno“. Odpoveď je „áno“, ale opozícia si musí zachovať tvár a toto je spôsob, ktorým to robí.“ Výsledok maltského referenda a jeho interpretácia politickými silami nie je však len ukážkou schopnosti absolutizovať relatívne fakty. Sobotňajšie hlasovanie totiž bolo len konzultačné a konečný súhlas s „eurosobášom“ musí vyrieknuť maltský parlament. Opozícia po zverejnení výsledkov vyslovila žiadosť o vypísanie predčasných volieb. Zdá sa, že s jej požiadavkou sa stotožňuje aj šéf proeurópskej Nacionalistickej strany, premiér Fenech-Adami. Ten už oznámil, že predčasné voľby by sa mohli uskutočniť 12. apríla, teda štyri dni predtým, čo má Malta podpísať prístupové protokoly s Európskou úniou. Na východoeurópske pomery vskutku nevšedný príklad zmyslu pre demokraciu. Predčasné voľby majú podľa premiéra potvrdiť proerópske smerovanie Malty a zároveň dať nový mandát jeho strane na úspešné ukončenie procesu integrácie. Naopak euroskeptickí maltskí labouristi v predčasných voľbách vidia šancu zabrzdiť súčasný probruselský trend tohto 400 tisícového stredomorského ostrova. Ich šéf Alfred Santa napokon už raz zhatil plány domácich eurofilov. V roku ´96 sa stal premiérom a vstupu Malty do únie ukázal červenú. Predseda Európskej únie Romano Prodi sobotňajšie referendum na Malte označil za voľbu stability, hospodárskeho rastu ako aj mierového znovuzjednotenia Európy a európskeho ľudu. Šéf nemeckej diplomacie Joschka Fischer za úspešný štart hlasovacieho maratónu v kandidátskych krajinách. Dodajme, že najbližšie vstupné referendum sa uskutoční v Maďarsku. To, o vstupe Slovenska do únie, v dňoch 16. a 17. mája. Ani v jednom ani druhom prípade sa nepredpokladá, že by hlasovanie nedopadlo „prointegračne“. Tak v Maďarsku, ako aj na Slovensku je podpora vstupu do únie zo strany obyvateľstva vysoká. Určitý chlad voči Bruselu však panuje v Prahe a vo Varšave. To môžu byť ešte napínavé referendá.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...