Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       19. marec 2003 Verheugen sa v Európskom parlamente zastal kandidátov Daniel Raus Pred vyše týždňom sa konalo na Malte referendum o vstupe do Európskej únie. Vyše 53 percent voličov ho podporilo. Koncom tohto týždňa je na rade Slovinsko. Otázka je, ako môže výsledok ovplyvniť blížiaca sa vojna v Iraku, presnejšie povedané: s ňou spojené rozpory vnútri Európskej únie. Aj Slovinsko totiž podporilo Spojené štáty a tým pádom sa pridalo na stranu proamerických členov 15-ky, teda predovšetkým Británie a Španielska. Komisár pre rozšírenie Guenter Verheugen sa preto pokúša vytvoriť priaznivejšiu atmosféru. V nedeľu sa bude konať ďalšie referendum o vstupe novej krajiny do Európskej únie. Po Malte budú tento raz hlasovať občania Slovinska a prieskumy verejnej mienky ukazujú, že členstvo v únii podporujú iba štyria z desiatich. Ku zvyšovaniu popularity Bruselu v očiach potenciálnych členov príliš neprispeli vnútorné rozpory únie, týkajúce sa vojny v Iraku. Únia sa rozdelila na dva tábory. Jeden vedú Briti a Španieli, ktorí sa postavili na stranu Spojených štátov. Druhý dirigujú Francúzsko a Nemecko, vystupujúce naopak proti vojenskému riešeniu. Kandidátske krajiny, presnejšie povedané takzvaná Vilniuská desiatka (teda aj Slovensko), podporili Washington, čím popudili Paríž. Francúzsky prezident Chirac vtedy vystúpil s urážlivou vetou, ktorú si budú kandidáti nepochybne dlho pamätať, že vraj nevyužili možnosť mlčať. V pondelok sa budúcich členov únie zastal komisár pre rozšírenie Guenter Verheugen. Vystúpil v jednom z výborov Európskeho parlamentu a povedal, že tieto krajiny by nemali byť pod tlakom voľby medzi Spojenými štátmi a Európou. Nemôžu sa predsa pridať ku spoločnej európskej politike, ktorá neexistuje. Avšak nabudúce by mali vraj svoje postoje viac koordinovať. Politickí pozorovatelia považujú Chiracovu vetu za poľutovaniahodnú, a to najmä v čase rozhodovania kandidátov o vstupe. Hovorí londýnska politologička Alexandra Ashbournová: AUDIO: „Akokoľvek malá je daná krajina, alebo sú dané krajiny, v porovnaní s Francúzskom či Nemeckom, takéto veci sa nemôžu robiť. Je to politicky neprijateľné“. Ako Alexandra Ashbournová dodáva, Chiracove obavy sú v istom zmysle pochopiteľné. Po rozšírení únie sa totiž zrejme zmenia jej vnútorné pomery. A to povedie k oslabeniu napríklad Francúzska, ktoré hovorilo často v mene celej únie: AUDIO: „Prichádzajú noví členovia, ktorí zastávajú transatlantické postoje kvôli svojim dejinám. S ich históriou sa veľké štáty, predovšetkým Nemecko a Francúzsko, nedokážu identifikovať“. Dodajme, že olej do ohňa prilialo v tomto týždni aj Grécko, ktoré v súčasnosti predsedá 15-ke. Kritizovalo totiž členov, ktorí podporili Washington, s tým, že majú povinnosť svoje postoje konzultovať. Európske rozpory sa teda prehlbujú a spoločná zahraničná politika sa dostáva čoraz viac mimo realitu. Ešte raz hovorí Alexandra Ashbournová: AUDIO: „Vývoj udalostí vo Washingtone v súčasnosti znemožňuje spoločnú zahraničnú a obrannú politiku. Práve sme videli príležitosť, v ktorej mohla Európa hovoriť jedným hlasom, ale bolo počuť niekoľko hlasov: rôznych a rovnako hlasných“. V podobnom duchu hodnotí situáciu medzi členmi Európskej únie aj bruselská pozorovateľka z Centra pre európske politické štúdie Kirsty Hughesová: AUDIO: „Otázka je, či v budúcich piatich, desiatich či pätnástich rokoch veľké krajiny ako Francúzsko, Británia a Nemecko pristúpia k väčšej koordinácii a nájdu proces, v ktorom by krok za krokom prekonávali rozdiely“. Za pozornosť stojí drobnosť, že Guenter Verheugen sa v Európskom parlamente síce kandidátov zastal, on sám ale tiež hovoril o voľbe medzi „Spojenými štátmi a Európskou úniou“. Už to je zavádzajúce, pretože členmi Európskej únie sú aj Británia, Španielsko, Taliansko či Dánsko. Rozhodovanie by sa teda mohlo pokojne interpretovať aj ako voľba medzi pro-americkými a proti-americkými členmi únie. Všeobecne možno povedať, že príchod nových členov posilní hlas Londýna. Práve Briti totiž dávno tvrdia, že členské štáty si majú zachovať vyšší stupeň samostatnosti a napríklad rozhodovať o svojej zahraničnej politike. Tento koncept bude zrejme terajším kandidátom podstatne príjemnejší, ako predstava francúzskeho prezidenta, podľa ktorej by mali hlavne mlčať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...