Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       7. apríl 2003 K rizikám čerpania financií z eurofondov Jana Pankovčínová Ministerská rada vlády pre integráciu sa dnes okrem prípravy kampane pre májové referendum o vstupe do únie zaoberala aj rizikami čerpania financií z eurofondov. O nich, ale aj o snahách kresťanských demokratov prijať ústavný zákon o zachovaní zvrchovanosti Slovenska vo viacerých oblastiach aj po získaní členstva v Európskej únii, už hovorí Jana Pankovčínová. Vicepremiér Pál Csáky o rizikách čerpania eurofinancií dnes podľa vlastných slov radu informoval z hľadiska prípravy budúcoročného štátneho rozpočtu, ktorý má poprvýkrát do svojich príjmov zahrnúť aj financie z fondov Európskej únie. Aby sa dali presne vyčísliť, je potrebné odhadnúť schopnosť krajiny skutočne pripraviť dobré projekty a cez ne, s vlastnou spoluúčasťou, vyčerpať ponúkané prostriedky. Zodpovedné za to sú zväčša podľa jednotlivých oblastí príslušné ministerstvá. Z pozície šéfa ministerskej rady dnes vicepremiér tieto riziká vo všeobecnosti pomenoval takto: AUDIO: „Pôsobnosť ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja a agentúry na tomto ministerstve. Čerpanie prostriedkov pre pôdohospodárstvo. Po tretie finančná kontrola - systém ešte nie je dokončený a je to pôsobnosť predovšetkým ministerstva financií. Po štvrté ministerstvo životného prostredia a príprava dobrých projektov v oblasti životného prostredia. Po piate ministerstvo školstva, po šieste administratívne kapacity a po siedme koordinácia.“ Csáky dodal, že týmito rizikami sa bude zaoberať aj vláda - najskôr iba „neformálne“: AUDIO: „Dohodli sme sa, že sa vypracuje písomná analýza týchto rizík a budeme o nich rokovať na neformálnom zasadnutí vlády koncom apríla.“ Až po rokovaní vlády prejde problematické miesta opäť ministerská rada, aby posúdila vypracovanie „opatrení“ na ich zlepšenie. Z hľadiska prípravy štátneho rozpočtu je na to zatiaľ dostatok času. Známe sú už z tohto pohľadu aj niektoré dôležité údaje - budúci rok by mali na Slovensko z únie prísť finančné prostriedky v objeme viac ako 23 miliárd korún. Smerom opačným to je viac ako 10 miliárd - taký je totiž príspevok Slovenska do spoločnej európskej kasy vo forme povinných platieb, keďže od 1. mája 2004 by sa už malo stať riadnym členom euróspkeho zoskupenia. Pre budúci rok to pre prospech Slovenska predstavuje viac ako 13 miliárd korún, z toho vyše sedem miliárd sú zdroje priamo z predvstupových fondov únie. Ich čerpanie je ale podmienené pripravenosťou slovenskej administratívy, čo je už niekoľkoročný problém najmä z hľadiska zaplatenia nových štátnych úradníkov, odborne a najmä jazykovo zdatných. Túto oblasť mali jednotlivé rezorty podľa Csákyho posilniť do konca marca tak, aby úradníci dokázali zhromažďovať projekty z regiónov a posúvať ich na schválenie Bruselu i vláde. Na realizácii väčšiny z nich sa ma totiž spolupodieľať formou záruk alebo priamych platieb aj slovenská exekutíva. Dodajme tiež, že sedem rizík, ktoré dnes definoval vicepremiér Pál Csáky, nie sú verejnosti a ani vláde úplnou neznámou. Pravidelne na ne upozorňujú nielen predstavitelia Európskej komisie, ale aj domáci politici, analytici či štátni úradníci. Vláda tak nedostatky súvisiace s čerpaním financií z európskych zdrojov pozná, pravidelne ich definuje vo svojich materiáloch a prijíma súbory opatrení. Napríklad o podpore podnikateľov pri príprave projektov či o „posilňovaní“ administratívnych kapacít. Z tohto pohľadu teda na obzore nič nového, avšak na to, aby boli problémy odstránené, ako vidno, chýba exekutíve ešte stále prejsť značný kus cesty.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...