Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       8. apríl 2003 Akú úniu chce vlastne HZDS? Milan Žitný Návrh Kresťanskodemokratického hnutia, aby NR SR pred vstupom Slovenska do Európskej únie prijala ústavný zákon, ktorým by krajina deklarovala zvrchovanosť v oblastiach zahraničnej a bezpečnostnej politiky, daní, sociálneho systému a v kultúrno-etických otázkach, vyvolal v politických kruhoch i v médiách názorovú polemiku. Milan Žitný si v nasledujúcom príspevku všíma rozpory vo vedení HZDS v názoroch na túto otázku. Podpredseda HZDS Sergej Kozlík v dnešnom vydaní denníka Pravda vyjadril názorový súhlas s návrhom KDH: HZDS je za to, aby rozhodujúce právomoci zostali vládam národných štátov, a nie nadnárodným štruktúram. HZDS týmto vyjadrením podporuje model konfederatívneho usporiadania silných národných štátov a slabých centrálnych orgánov. Lenže predseda HZDS Vladimír Mečiar tvrdí niečo diametrálne odlišné. Po šiestom zasadnutí Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska sa podľa agentúrych správ vyjadril, že "Európska únia by mala smerovať k federálnemu modelu. Centrálne by mala rozhodovať o obrane, pre ktorú navrhuje vytvoriť komisariát. Pod nového komisára by mala spadať stratégia a taktika, budovanie európskych i národných ozbrojených síl a obranný priemysel". Mečiar teda navrhuje, aby novozriadená funkcia ďalšieho komisára pre obranu riadila obranu únie v dvoch základných zložkách - tak európske ozbrojené sily, ako i národné. Súčasťou komisariátu by mali byť aj centrálne bezpečnostné štruktúry pre boj s organizovaným zločinom. Predseda HZDS však neuviedol, kam by patrila oblasť zahraničnej politiky, ktorá nemôže byť oddelená od politiky obrannej. Pokiaľ uvažuje o centrálnom riadení obrany a bezpečnosti v rámci celej únie bez rovnako centralizovanej zahraničnej politiky, tak nejde o funkčný model. Tento problém už raz HZDS riešilo v roku 1992 po parlamentných voľbách, keď sa neúspešne pokúšalo presvedčiť Klausovu ODS, že federácia bude zachovaná, ak obidve republiky budú mať spoločné velenie armád, ale samostatné a suverénne ministerstvá zahraničných vecí. ODS tento model odmietla s poukazom na to, že obrana vyplýva z koncepcie zahraničnej politiky a pokiaľ nebudú obidve ministerstvá na úrovni federálnych orgánov, tak musia byť výlučne v kompetencii republikových vlád, čo však znamená existenciu dvoch samostatných suverénnych štátov. To sa napokon aj stalo a Československo zaniklo. Predseda HZDS odmietol podpísať Vyhlásenie šiesteho zasadnutia Národného konventu z 1.apríla, ktoré vo svojom obsahu kladie dôraz na posilnenie úlohy národných parlamentov s tým, že sa musí zachovať "rovnováha medzi európskym, národno-štátnym a občianskym prvkom". Vladimír Mečiar je naopak za posilnenie kompetencií centrálnych orgánov v niektorých oblastiach, napríklad v obrane, Sergej Kozlík mu protirečí, keď súhlasí s návrhom KDH, aby si Slovensko zachovalo suverenitu aj v obrannej a bezpečnostnej oblasti. Do konania siedmeho Národného konventu by si preto mohlo urobiť HZDS jasno v týchto otázkach, napríklad usporiadaním straníckeho konventu, kde by prijali záväzné uznesenie a dali by predsedovi mandát s presne definovanými pozíciami. Zatiaľ to vyzerá na pokračovanie nekonzistentnosti politiky HZDS v oblasti európskej integrácie a nejasností okolo základných definícií, čo je federácia, spolkové usporiadanie, konfederácia, či unitárny štát. Po jedenástich rokoch samostatného štátu nemá HZDS v tomto stále jasno. Na rozdiel od roku 1992 však už dnes o zásadných otázkach nerozhoduje osudovým, rozhodujúcim dielom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...