|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008 |

|
|

|
8. apríl 2003
|
Akú úniu chce vlastne HZDS?
|
Milan Žitný
|
Návrh Kresťanskodemokratického hnutia, aby NR SR pred vstupom Slovenska do Európskej únie prijala ústavný zákon, ktorým by krajina deklarovala zvrchovanosť v oblastiach zahraničnej a bezpečnostnej politiky, daní, sociálneho systému a v kultúrno-etických otázkach, vyvolal v politických kruhoch i v médiách názorovú polemiku. Milan Žitný si v nasledujúcom príspevku všíma rozpory vo vedení HZDS v názoroch na túto otázku.
Podpredseda HZDS Sergej Kozlík v dnešnom vydaní denníka Pravda vyjadril názorový súhlas s návrhom KDH: HZDS je za to, aby rozhodujúce právomoci zostali vládam národných štátov, a nie nadnárodným štruktúram. HZDS týmto vyjadrením podporuje model konfederatívneho usporiadania silných národných štátov a slabých centrálnych orgánov. Lenže predseda HZDS Vladimír Mečiar tvrdí niečo diametrálne odlišné. Po šiestom zasadnutí Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska sa podľa agentúrych správ vyjadril, že "Európska únia by mala smerovať k federálnemu modelu. Centrálne by mala rozhodovať o obrane, pre ktorú navrhuje vytvoriť komisariát. Pod nového komisára by mala spadať stratégia a taktika, budovanie európskych i národných ozbrojených síl a obranný priemysel".
Mečiar teda navrhuje, aby novozriadená funkcia ďalšieho komisára pre obranu riadila obranu únie v dvoch základných zložkách - tak európske ozbrojené sily, ako i národné. Súčasťou komisariátu by mali byť aj centrálne bezpečnostné štruktúry pre boj s organizovaným zločinom. Predseda HZDS však neuviedol, kam by patrila oblasť zahraničnej politiky, ktorá nemôže byť oddelená od politiky obrannej. Pokiaľ uvažuje o centrálnom riadení obrany a bezpečnosti v rámci celej únie bez rovnako centralizovanej zahraničnej politiky, tak nejde o funkčný model. Tento problém už raz HZDS riešilo v roku 1992 po parlamentných voľbách, keď sa neúspešne pokúšalo presvedčiť Klausovu ODS, že federácia bude zachovaná, ak obidve republiky budú mať spoločné velenie armád, ale samostatné a suverénne ministerstvá zahraničných vecí. ODS tento model odmietla s poukazom na to, že obrana vyplýva z koncepcie zahraničnej politiky a pokiaľ nebudú obidve ministerstvá na úrovni federálnych orgánov, tak musia byť výlučne v kompetencii republikových vlád, čo však znamená existenciu dvoch samostatných suverénnych štátov. To sa napokon aj stalo a Československo zaniklo.
Predseda HZDS odmietol podpísať Vyhlásenie šiesteho zasadnutia Národného konventu z 1.apríla, ktoré vo svojom obsahu kladie dôraz na posilnenie úlohy národných parlamentov s tým, že sa musí zachovať "rovnováha medzi európskym, národno-štátnym a občianskym prvkom". Vladimír Mečiar je naopak za posilnenie kompetencií centrálnych orgánov v niektorých oblastiach, napríklad v obrane, Sergej Kozlík mu protirečí, keď súhlasí s návrhom KDH, aby si Slovensko zachovalo suverenitu aj v obrannej a bezpečnostnej oblasti.
Do konania siedmeho Národného konventu by si preto mohlo urobiť HZDS jasno v týchto otázkach, napríklad usporiadaním straníckeho konventu, kde by prijali záväzné uznesenie a dali by predsedovi mandát s presne definovanými pozíciami. Zatiaľ to vyzerá na pokračovanie nekonzistentnosti politiky HZDS v oblasti európskej integrácie a nejasností okolo základných definícií, čo je federácia, spolkové usporiadanie, konfederácia, či unitárny štát. Po jedenástich rokoch samostatného štátu nemá HZDS v tomto stále jasno. Na rozdiel od roku 1992 však už dnes o zásadných otázkach nerozhoduje osudovým, rozhodujúcim dielom.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|