|
|
| |
|
Dnes je sobota, 26. júl 2008 |

|
|

|
11. apríl 2003
|
Má Robert Fico na predčasné voľby?
|
Milan Žitný
|
Predseda Smeru Robert Fico dnes avizoval, že po summite Európskej únie (EÚ) v Aténach začne jeho strana uplatňovať tvrdú opozičnú politiku. Otázka predčasných parlamentných volieb, do ktorých by mala vyústiť, sa stane podľa jeho slov legitímna bezprostredne po tom, ako sa SR stane v máji 2004 členským štátom EÚ. Poznámku k tejto téme pripravil Milan Žitný.
"Po naplnení integračných ambícií Slovenska, ktoré sú dôležité aj pre Smer, príde obdobie, keď sa bude preverovať pripravenosť vlády Mikuláša Dzurindu na vládnutie, a je zrejmé, že na to nie je pripravená, my to vieme," vyhlásil dnes Robert Fico na pravidelnom brífingu Smeru.
Smer je nepochybne na vládnutie pripravený a vybavený lešie, než súčasná vládna koalícia, aspoň pokiaľ budeme túto deklaráciu merať odhodlaním a suverénnosťou vyjadrení predsedu strany. Rovnaké odhodlanie a pripravenosť prejavoval i pred vlaňajšími parlamentnými voľbami až do tej miery, že sa dal na plagátoch oslovovať ako premiér.
Výsledky volieb nechali sýtofarebné sebavedomie na bilboardoch vyblednúť, nestačilo ani na kreslo predsedu vlády, ani na radového člena. Stať sa súčasťou vlády na Slovensku znamená nájsť partnerov, s ktorými by ju zostavil. A pochopiteľne väčšinovú, aby bola stabilná a schopná realizovať politicky konzistentný program. Túto oblasť nemá Smer zanalyzovanú, keďže s ostatnými opozičnými stranami, ako tvrdí Fico, nemieni užšie spolupracovať, ani vytvárať s nimi nejaké dohody. A pretože so súčasnými vládnymi stranami tiež nechce mať nič do činenia, má, podobne ako predseda HZDS Vladimír Mečiar, tiež nulový koaličný potenciál. Napriek tomu už na budúci rok by sa chcel Smer podieľať na predčasných voľbách.
Na predčasné voľby musí buď iba čakať, alebo zabezpečiť, aby vláda stratila väčšinovú podporu v parlamente a potom sám získať väčšinovú podporu na vyslovenie nedôvery vláde. A keby to aj dosiahol, nebude stačiť získať 30% voličov, treba mať koaličný potenciál. A zároveň pamätať na poučenie z volieb - treba kalkulovať s veľmi odlišným správaním sa voličov v prieskumoch verejnej mienky a pri vhadzovaní volebných lístkov do urien.
Predseda Smeru sa nepoučil na vlastných chybách z predvolebnej kampane, či reklamného "mága" Flašíka, ktorý z neho urobil objekt všeobecného obveselenia. Svoju predstavu o opozičnej politike stavia viac na hlučnom upozorňovaní na svoju existenciu, než na obsahu argumentov. Vstup do NATO a vstup do EÚ, ktoré sú pre Fica iba štartovacími blokmi do predčasných volieb, sú len dôsledkom domácich reforiem, voči ktorým sa Fico stavia odmietavo. V čom je potom lepší než tí, ktorí dokázali vytiahnuť krajinu z mizérie Mečiarovho dedičstva? Vo voličských preferenciách? Iba rozpadávajúcemu sa a slabnúcemu HZDS vďačí Fico za to, že teraz požiera Mečiarovo voličské zázemie, nie však vlastnej politickej agende a schopnostiam. Drsné bonmoty v mečiarovsko-zemanovskom štýle, že protichemická jednotka by sa mala vrátiť z Kuvajtu domov, lebo zbrane hromadného ničenia sú "Ivan Mikloš, Mikuláš Dzurinda a ďalší", nesvedčia o existencii takýchto schopností. Svedčia iba o mentálnej príbuznosti Fica s oboma bývalými premiérmi.
Krajina a jej politický život potrebujú kvalitnú opozíciu s kvalifikovanou oponentúrou, s ponukou zmysluplných alternatív voči politike vlády, aby si voliči mohli vyberať zľava doprava. Fico však vychádza v ústrety voličom aj vľavo, aj vpravo, snaží sa nadbiehať ich momentálnym náladám a vyhovieť čo najväčšiemu auditóriu. Je mediátorom pocitov obyvateľstva, cez ktoré sa chce dostať k moci. To je stále ešte príliš nízka latka, miera zodpovednosti je oveľa, oveľa vyššie postavená.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|