Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 30. august 2008       17. apríl 2003 Antiamerikanizmus versus antieurópanizmus Eva Reiselová Podľa sociologických výskumov verejnej mienky na Slovensku sa asociácie na Spojené štáty americké za posledný rok výrazne posunuli negatívnym smerom. Jednoznačný vplyv má na to kauza Irak. Odmietajú, aby sa ktokoľvek staral do kohokoľvek. Na Slovensku, ale i v Európe sa stále viac hovorí o antiamerikanizme. Analytik František Šebej však zdôrazňuje, že nejde o nový fenomén. Pokračuje Eva Reiselová: Úvahu na tému antiamerikanizmus versus antieurópanizmus predniesol František Šebej na konferencii Inštitútu pre verejné otázky, ktorý na túto tému pripravuje samostatnú publikáciu. Viacerí anyltici, sociológovia i politici sa snažili nájsť odpoveď na otázku, či iskrenie medzi Američanmi a Európanmi tkvie v rôznych hodnotových orientáciách alebo nie. Šebej spomína tri relevantné výskumy. Všetky iniciovala Amerika: AUDIO: "Európa sa na svoj spoločný a samostatný výskum nezmohla, hoci aj Európa bola predmetom výskumu a európski sociológovia, aj slovenskí na nich spolupracovali." Najzaujímavejší s najväčšou výpovednou hodnotou je podľa Šebeja výskum Michiganskej univerzity. On rozdelil krajiny na dvoch osiach. Horizontálna obsahovala rozpätie od hodnôt zameraných na jednoduché prežitie života až po hodnoty orientované na sebauplatnenie, sebavyjadrenie a podobne. Na ňu kolmá os rozdelila hodnoty na tradičné, akými sú rodina, náboženstvo, Boh, vlasť a na druhej strane sekulárno - racionalistické, napríklad peniaze či pohodlie. Takže krajiny celého sveta vrátane Slovenska sa tak rozdelili do štyroch polí. Kde sa na tejto osi ocitlo Slovensko, hovorí František Šebej: AUDIO: "Slovensko, hoci samo seba vníma ako kresťanské s tradičnými hodnotami, sa skôr nachádza v kvadrante tých sekulárno- racionalistických hodnôt, zatiaľ čo Poľsko je presne na opačnej strane tej osi." Amerika spolu s Írskom či Portorikom alebo aj Kanadou sa zaradila medzi krajiny so snahou o sebavyjadrenie s tradičnými hodnotami. K štátom, ktorých obyvatelia nemajú problém s jednoduchým prežitím, no nie sú ani vyznavačmi tradičných hodnôt, patria podľa michiganského výskumu všetky severské európske krajiny. Šebej teda konštatuje: AUDIO: "Ak sa Amerika a Európa vnútorne postojovo líši, zatiaľ to sociologickými metódami nie je merateľné. Hoci nepochybne Američania sú vnútorne trochu iní ako Európania, myslím si, že je lepšie o tom hovoriť esejisticky než pokúšať sa to premeniť na definitívny svet čísel." František Šebej zdôrazňuje, že antiamerikanizmus je starý ako Amerika sama. Patrí k agende ľavicových a populistických strán, pretože v nej personifikujú kapitalizmus ako systém. Antiamerikanizmus i antieurópanizmus vychádza zo stereotypov - na jednej strane Američania ako nevzdelaní kovboji s hamburgermi a stupídnymi televíznymi seriálmi, na strane druhej Európania ako zbabelci podrazáci bez chrbtovej kosti. To sú podľa Šebeja stereotypy. Kým však antiamerikanizmus spája ľavicové politické špičky s verejnou mienkou, antieurópanizmus je podľa Šebeja agendou politických elít. AUDIO: "Jednoduchý Američan je k tomuto problému indiferentný." Napriek tomu, že František Šebej svojmu výkladu sám pripísal subjektívny, možno jednostranný, dokonca emotívny pohľad, aj v súvislosti so zdôrazňovaním antiamerických nálad považoval za potrebné povedať: AUDIO: "To nie je príbeh, ktorý sa týka vlády Georga Busha mladšieho, je to príbeh starší a je to príbeh, ktorý ide omnoho hlbšie ako sú jednotlivé epizódy konkrétnej politiky Spojených štátov alebo Európy."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...