Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       25. apríl 2003 Bude mať Európska únia prezidenta, alebo zachová princíp rotujúceho predsedníctva? Anna Rausová Teraz sa budeme v Udalostiach SE venovať procesu rozširovania Európskej únie, ktorý by sa mal zavŕšiť pre Slovensko a ďalšie východoeurópske krajiny začiatkom roku 2004. V súčasnosti sa v samotnej únii vyhrocuje debata o jej budúcej podobe. O reforme inštitúcií únie diskutoval v týchto dňoch Konvent Európskej únie. Do sporu sa dostávajú kvôli nej malé a veľké krajiny únie. Najhorúcejšou otázkou zostáva, či sa má zachovať princíp rotujúceho predsedníctva. Informácie o búrlivom rokovaní konventu nám poskytol korešpondent Slobodnej Európy Ahto Lobjakas. Diskusie o novej podobe inštitúcií Európskej únie sa dostali na rovinu sporu medzi veľkými a malými členmi. Veľké krajiny podporujú úsilie predsedu konventu, bývalého francúzskeho prezidenta Valeryho Giscard d´Estainga, ktorý presadzuje usporiadanie, pripomínajúce centralizovanú vládu. Jeho počiatočná predstava bola odmietnutá, ale i tak nová podoba nepočíta so súčasným rotujúcim, polročným systémom predsedníctva. S kontroverzným návrhom, ktorý predpokladá funkciu prezidenta únie, súhlasia veľkí členovia – Francúzsko, Veľká Británia a Španielsko. Títo kritici rotačného systému hovoria, že nemá kontinuitu a že by mohol v rozšírenej únii paralyzovať jej politiku a celkové fungovanie. Podľa Giscarda je prezidentský systém dôležitý aj pre stabilitu rozhodovacieho systému. Malé členské štáty únie otvorene revoltujú proti koncepcii prezidenta, i keď každý z nich má pre to iné dôvody. Mnohé sa boja straty svojho vplyvu, Belgicko, Luxembursko a Holandsko koncepciu federalizmu pripúšťajú, ale nie vedenie veľkým štátom. Návrh, ktorý dal na stôl D´Estaing, nepočíta so súčasnými inštitúciami únie. Predpokladá jednak funkciu trvalého prezidenta, jednak ministra zahraničných vecí, ako i úrad premiérov, ktorý by koordinoval dlhodobú stratégiu. Väčšina 105-členného konventu je proti Giscardovmu plánu, majú však zviazané ruky , keďže konvent nemôže hlasovať o svojich rozhodnutiach. Namiesto toho sa každé zasadnutie končí tým, že jeho predseda Giscard skončí konštatovaním všeobecných názorov či pocitov prítomných. Znechutenie nad fungovaním konventu a Giscardovými návrhmi vyjadril aj fínsky poslanec Kimmo Kiljunen : AUDIO: „Dúfam, že nejdeme vytvoriť nejakú európsku superveľmoc. Hovorím to čiastočne žartom, ale my ako keby sme chceli kopírovať inštitúciu prezidenta Spojených štátov, Národného zhromaždenie Číny či politbyro Sovietskeho zväzu“. Giscard D´Estaing argumentoval, že jeho plán má za cieľ posilniť všetky tri zložky inštitučného trojuholníka únie – Rady ministrov, Európskej komisie s jej výkonnými právomocami a Európsky parlament. D´Estaing dostal podporu od Francúzska, jeho návrh sa teší tiež podpore britskej vlády. Nemecký ministr zahraničných vecí Joschka Fischer, ktorý je tradičným stúpencom Európskej komisie a Európskeho parlamentu, Giscarda zatiaľ nepodporil, i keď Nemecko je veľkým, vplyvným štátom únie, ktorý by mohol mať záujem práve na Giscardových návrhoch. Zástupcovia 20-ich menších súčasných a budúcich členov únie nominovali gréckeho predstaviteľa Georgea Katiforisa , aby sa stal ich hovorcom, tento však pre Slobodnú Európu nepovedal, akým smerom by sa táto iniciatíva mala uberať: AUDIO: „Tieto krajiny cítia, že situácia nie je primeraná. Vidia, že ich názory, prednesené na nedávnom aténskom summite, nenašli odozvu v Giscardovom návrhu. Obávajú sa, že konsenzus bude iný ako v minulosti, že by mohol byť skôr demografickou definíciou, na ktorej by sa podieľali tri alebo štyri väčšie štáty únie“. Angažovanie sa Kataforisa je zaujímavé preto, lebo Grécko v súčasnosti predsedá únii a zvyk je taký, že predsedajúca krajina je neutrálna v sporoch celého bloku. Medzi delegátmi zasadnutia konventu prevládol pocit, že pokiaľ sa Giscardove návrhy nezosúladia s očakávaniami malých krajín, konvent stratí na dôveryhodnosti a jeho úloha – príprava reformy hlavných inštitúcií únie – môže byť vážne ohrozená, respektíve oddialená. Vzhľadom na to, že nové krajiny, medzi nimi i Slovensko, majú byť prijímané v roku 2004, by to nebola dobrá správa.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...