Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       1. máj 2003 Slovensko chce spolurozhodovať o budúcej podobe EÚ Jana Pankovčínová Šéfovia parlamentov kandidátskych krajín na tohtotýždňovom rokovaní apelovali na vedenie Európskeho parlamentu, aby ich zástupcovia mohli ešte pred vstupom do únie spolurozhodovať o návrhoch európskeho Konventu na novú ústavnú zmluvu, ktorá zahŕňa aj reformu inštitúcií EÚ. V Bruseli bol aj šéf slovenského parlamentu Pavol Hrušovský, u ktorého ďalšie podrobnosti zisťovala Jana Pankovčínová. Návrh ústavnej zmluvy únie by mal byť pracovne pripravený už koncom mája, aby ju v júni mohli v gréckych Tessalonikách prerokovať zástupcovia vlád členských krajín únie na medzivládnej konferencii. S platnosťou nového usporiadania únie sa pritom ráta od mája budúceho roka a práve to sa prekrýva s dátumom definitívneho vstupu kandidátskych krajín, ktoré sa síce už zúčastňujú na diskusiách o podobe nového usporiadania Európy, zatiaľ ale nemajú právomoc aj hlasovať. Pavol Hrušovský prišiel ale z Bruselu optimisticky naladený. Zástupcovia Európskeho parlamentu i Konventu o budúcnosti Európy totiž vyzvali na plnú účasť s rovnakým štatútom aj pre nových členov. "Výsledky medzivládnej konferencie musia odrážať želanie všetkých členských krajín EÚ - súčasných aj nových," uvádza sa v spoločnom vyhlásení. Na našu otázku, či to možno považovať za definitívny prísľub o rovnocennom postavení kandidátov pri reforme únie, Hrušovský odpovedal: AUDIO: "Prísľub je, definitívne rozhodnutie zatiaľ nepadlo, ale predpokladám, že sa tak stane práve na poslednej medzivládnej konferencii v Tessalonikách, kde aj Pat Cox veľmi silno vyjadril tento záujem presadiť tento model (...) už aj z toho dôvodu, že budúca ústavná zmluva (...) vlastne ponúkne inú tvár budúcej Európy ako tej, do ktorej dnes Slovensko vstupuje. Teda bolo by aj nekorektné voči týmto desiatim kandidujúcim štátom, aby nemohli aj oni svojim spôsobom rozhodovania už sa podieľať aktívne na budovaní Európy." Názory na ústavnú zmluvu a reformu únie sú pochopiteľne zatiaľ rôzne. Menšie členské i kandidátske krajiny, vrátane Slovenska, sa už v Aténach pri podpise rozširovania únie zhodli nepodporovať návrh šéfa európskeho konventu na vytvorenie postu európskeho prezidenta. Naopak, na rozdiel od väčších štátov sú malé krajiny za zachovanie systému rotujúceho predsedníctva únie a po ďalšie, s "veľkými" ich spája úmysel zriadiť post akéhosi ministra zahraničných vecí únie a definovať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku únie. Rozdiely naprieč sú však v otázke, či treba do budúcej ústavnej zmluvy zakotviť aj možnosť vystúpenia štátu z európskeho spoločenstva, alebo nie. Hovorí o tom aj predseda Národnej rady Pavol Hrušovský: AUDIO: "Akési frakcie medzi jednotlivými štátmi už je cítiť, že vznikajú. A z nich bolo jasné, kto ktorú líniu podporuje. Väčšina tých menších krajín únie korešponduje s tým, čo aj SR chce presadiť - teda rotujúceho predsedu a predsedníctvo Európskej komisie. Sme proti zriadeniu prezidenta EÚ a podporujeme vyvážený model jednotlivých inštitúcií a kompetencií medzi nimi." RFE: Je možné, aby sa tento názor presadil? Bude mať Slovensko, aj keď je malý štát, rovnaký hlas? Hrušovský: "Ten hlas bude mať rovnaký. A Slovenská republika v tejto chvíli môže ešte ponúknuť svoje návrhy v konvente, kde tak naši predstavitelia aj robia. Všetko bude záležať potom na rozhodnutí Medzivládnej konferencie, ako sa s týmito pripomienkami jednotlivých krajín dokáže vysporiadať. Nijako inak ako hlasovaním budú musieť rozhodnúť." V tejto súvislosti Hrušovský podčiarkol, že o ničom ešte nie je rozhodnuté: AUDIO: "Zatiaľ ani Európska komisia, ale ani Európsky parlament nemajú svoju jasnú pozíciu. Jediné, čo je cítiť, je to, že máj bude veľmi horúcim mesiacom, aby sa veci, kde nedošlo ešte k zhode, medzi štátmi dokázali dohodnúť a ja predpokladám, že nakoniec k zhode príde." Niet ale ani pochýb, že k zhode ešte povedie dlhá cesta. Počas nej si aj Slovensko musí definovať stratégiu spojectva s inými krajinami. A ešte predtým by tak malo urobiť aj na domácej pôde. Ale to je už iná téma.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...