Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       2. máj 2003 Na europolitiku sa slovenskí politici ešte len musia pripraviť Jana Pankovčínová V súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie a pripravovanou reformou inštitúcií samotnej únie vyvstávajú aj otázky, či sú na spolurozhodovanie o európskej politike dostatočne pripravení aj slovenskí politici. Pokračuje Jana Pankovčínová. Na otázku, či sú slovenskí zástupcovia v Európskom konvente, a neskôr v Európskom parlamente pripravení zastávať národné záujmy a ktoré to sú, keďže politické strany zatiaľ o nich len veľmi všeobecne diskutujú, odpovedal predseda parlamentu a šéf KDH Pavol Hrušovský slovami, že veľká diskusia strany ešte len čaká. Zároveň ale dodal, že o budúcej podobe Európskej únie by mal hovoriť čo najskôr aj slovenský parlament: AUDIO: "Ja chcem, aby sme na najbližšej schôdzi NR SR zistili pozície jednotlivých politických strán a potom snáď hlasovaním odporučili našim zástupcom v konvente, aké pozície majú zaujímať." Vláda však v stredu zo svojho programu stiahla materiál, ktorý definoval slovenské pozície pri presadzovaní návrhov na budúce usporiadanie Európskej únie. Z doterajších diskusií slovenských politikov v národnom konvente vyplynuli ale rozdielne predstavy o tom, ktoré oblasti by mali aj po vstupe do únie zostať výsostnou záležitosťou slovenského parlamentu a vlády. Poslanci pritom na návrh KDH už pred časom schválili deklaráciu o zvrchovanosti Slovenska v kultúrno-etických otázkach, je však jasné, že niektoré zložky spoločnosti, predovšetkým liberálna, ju neakceptujú. Zrejme aj preto kresťanskí demokrati "nadhodili" potrebu prijatia ústavného zákona o zachovaní suverenity Slovenska v niektorých otázkach po vstupe do únie. Ešte v pondelok zámer KDH negatívne komentoval šéf liberálnej ANO Pavol Rusko: AUDIO: "Ak je raz v prístupovej zmluve stanovené, ktoré kompetencie nám zostávajú, a ktoré odchádzajú, tak to (...) musíme rešpektovať." Podobne ako líder KDH však aj Pavol Rusko považuje za potrebné viesť politickú diskusiu na domácej scéne o budúcnosti únie. On sám je za jej federálnu podobu s jasnými kompetenciami centrálnych orgánov, najmä pre ekonomickú oblasť. Dodal pritom: AUDIO: "Ak máme ambíciu, aby EÚ fungovala ako spoločný ekonomický, sociálny a politický priestor, tak jednoznačne musí mať prvky federácie. V USA mali prvky konfederácie, ktoré zistili, že sú úplne nanič, že nie sú schopní z jedného centra, ktoré nemá kompetencie, koordinovať a riadiť ekonomiku, dane ani sociálnu oblasť." Od júla 2004 má pri tvorbe európskej politiky pôsobiť v Európskom parlamente 14 slovenských zástupcov, čo je dosť málo na presadzovanie národných záujmov vo viac ako 700-člennom zbore. Nevyhnutná bude teda schopnosť nájsť si európskych straníckych partnerov a za slovenské záujmy lobovať cez politické frakcie europarlamentu. Jeho právomoci pritom momentálne nie sú príliš silné. KDH, SDKÚ či SMK ako konzervatívne ľudové zoskupenia už svojich partnerov na európskej scéne majú. Podobné kontakty nadviazala aj liberálna Aliancia nového občana a z ľavého spektra sa o to medzi európskymi socialistami snaží aj opozičný SMER Roberta Fica. Bokom, presnejšie v straníckej izolácii na európskej scéne, napriek enormnému úsiliu, naďalej zostáva Mečiarove HZDS a pochopiteľne, len veľmi ťažko si partnerov v súčasných frakciách europarlamentu môžu nájsť slovenskí komunisti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...