Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       3. máj 2003 Mám dôvod si myslieť... Štefan Hríb Sú dva týždne pred veľmi dôležitým referendom. V krátkej histórii samostatného Slovenska je určite najdôležitejšie, pretože sa v ňom nerozhoduje o spôsobe voľby prezidenta, privatizácii niektorých podnikov, či vnútornom spore politických strán, ale rovno o budúcnosti celej krajiny. Napriek tomu mám práve teraz dôvod si myslieť, že ani toto referendum nebude najšťastnejšie, pretože na jednoznačnú otázku v ňom sa nedá jednoznačne odpovedať. V prvom rade - na hlasovacom lístku bude napísané, či je jeho držiteľ za vstup do EÚ. Zdanlivo logická otázka. Lenže EÚ prechádza práve dnes kľúčovým sporom o svoju budúcu tvár. Ak teda povieme v referende áno alebo aj nie, rozhodujeme sa podľa dnešnej podoby EÚ, ktorá však už v čase nášho vstupu môže byť podstatne odlišná. Môže mať napríklad prezidenta, ústavu, môže mať priveľké kompetencie v daňových otázkach, môže začať sledovať takú zahraničnú politiku, ktorá nebude partnerská, ale naopak rivalistická s anglosaským svetom, môže sa pohnúť smerom k silnému štátu. To všetko sú legitímne cesty budúcej EÚ, lenže pre ľudí, ktorí majú práve v týchto otázkach vyhranený názor, bude ich riešenie rozhodujúce pre postoj k európskej integrácii. Lenže aj oni musia hlasovať už o dva týždne, a nie povedzme o rok, keď sa ukáže, smerom k čomu sa Brusel posúva. Toto je neriešiteľný problém, ktorý robí z referenda tak trochu ťahanie mačky z vreca. Rovnako vážny problém však vyvstáva aj v súvislosti s takmer absolútnou nepripravenosťou väčšiny našich politikov zastávať v EÚ nejakú ucelenú, a aj v čase koherentnú pozíciu. Ak by bolo jasné, že naša politická elita má jasnú predstavu o podobe EÚ, ktorú bude presadzovať, dalo by sa spoľahnúť na právo veta, ktoré budú mať aj po tomto kľúčovom roku nové členské krajiny v mnohých dôležitých otázkach. Lenže signály od našich politikov hovoria o inom - keď napríklad prezident nedávno podporil federáciu ako formu usporiadania budúcej EÚ, čo by znamenalo výrazný posun k superštátu, ostatní takmer nereagovali, a nebolo to z úcty k hlave štátu. Absencia vyprofilovaných názorov má oveľa hlbšie príčiny - zamrznutosť verejného diskurzu počas komunizmu, ale aj vnútorný slovenský spor po ňom. EÚ sa tu totiž dlhé roky chápala ako vyslobodenie z rizík nacionalizmu či mečiarizmu, a tak už neostala energia ani čas uvažovať, aká podoba Európy by zodpovedala záujmom a predstavám tejto krajiny. Za tejto situácie neexistuje záruka, že naši politici podržia svoje pozície pod budúcim tlakom Bruselu, pretože žiadne pevné pozície nemajú. Sú dva týždne pred veľmi dôležitým referendom. Ja však mám dôvod si myslieť, že ani toto referendum nebude celkom podarené.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...