Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       8. máj 2003 Politologička D. Malová: Čo čaká slovenských politikov v Európskom parlamente Jana Pankovčínová Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa zvýši tlak na formovanie domácej politiky a jej priorít, ktoré bude chcieť presadzovať v európskom prostredí. Slovensko bude navrhovať svojich zástupcov do výkonných orgánov únie, a zvolí si aj poslancov do Európskeho parlamentu. Viac má Jana Pankovčínová. Odlišnosti európskej a slovenskej politiky sú zjavné - európska je akousi križovatkou záujmov členských štátov, ktoré spájajú spoločné záujmy i hodnoty. Od budúceho roka sa hustota záujmov zvýši o nové členské štáty. Tie národné záujmy pritom často budú musieť ísť bokom. Tento fakt si však podľa odborníkov mnohí slovenskí politici neuvedomujú, keď do popredia vysúvajú deklarácie o obhajobe zatiaľ beztak nedefinovaných národných záujmov. Pri súčasnej politickej štruktúre únie pritom niektoré orgány - a patrí k nim aj Európsky parlament - nemajú príliš veľa právomocí. A zatiaľ nie je jasné ani to, ako sa kompetencie zmenia po plánovanej reforme európskych inštitúcií. Upozorňuje na to aj politologička z Katedry politológie Univerzity Komenského v Bratislave Darina Malová: AUDIO: „Treba vychádzať predovšetkým z toho, že pôsobnosti a právomoci Európskeho parlamentu v rámci politického systému Európskej únie sú veľmi malé. Vždy ide iba o spolurozhodovacie právomoci spolu s Európskou Radou a prípadne o niektoré schvaľovacie právomoci, čo v porovnaní s národnými parlamentami sú veľmi oklieštené právomoci.“ Aj z tohto pohľadu by slovenské politické strany okrem prípravy kandidátov pre budúcoročné voľby do Európskeho parlamentu nemali zanedbávať prípravu odborníkov pre funkcie v exekutívnych orgánoch únie - v Európskej Rade a v Európskej komisii. Kandidáti musia byť nielen dobre jazykovo vybavení, ale aj odborne zdatní. Alebo inak - nemali by to byť iba akýsi politickí vyslúžilci, ktorých chce strana odsunúť z domácej scény. K pripravenosti slovenských elít pre pôsobenie v Európskom parlamente Darina Malová poznamenala, že jazyková príprava nestačí, ak nie je jasno v programových prioritách a dodala: AUDIO: „Dá sa to len ťažko posúdiť. Aj pred referendom stále absentuje diskusia, ako sa Slovensko má v rámci európskych štruktúr hľadať a presadzovať svoje priority. Z toho vyvodzujem, že jednoducho tie politické strany sú zatiaľ na to pripravené vecne dosť málo.“ Podľa Malovej ale majú rok na to, aby prípravu dobehli. Pomôcť im môže najmä tretí sektor - rôzne nadácie, ktoré sa európskou politikou podrobne zaoberajú, rovnako aj európski stranícki partneri a záujmové skupiny, ako sú odborári, zamestnávateľské a obchodné zväzy či iné zoskupenia. Tie už majú podľa Malovej lepšie kontakty, “lobisticky” ovplyvňujúce tvorbu európskej politiky, než samotné politické strany. Pri rozhodovaní Európskeho parlamentu však hrajú kľúčovú úlohu frakcie - zoskupenia poslancov z viacerých krajín podľa straníckej príslušnosti. Frakcie vytvorili európski socialisti, ľudovci (čo sú kresťansko-konzervatívne strany a tie sú dnes v europarlamente najsilnejšie), ďalej sú tam liberáli, európske národne-orientované strany, dve frakcie zelených, prívrženci regionalizmu a extrémna pravica. Práve do nich, ak budú chcieť efektívne presadzovať národné záujmy, budú musieť zapadnúť aj priamo volení zástupcovia Slovenska. Ktoré strany to budú mať najľahšie? Odpovedá Darina Malová: AUDIO: „Z tohto hľadiska v súčasnosti je to strana SMER, ktorá tiež takisto bola vlastne nútená sa začať orientovať od stredu doľava. Potom sú to samozrejme u nás strany kresťansko-demokratické - či už je to SMK, alebo KDH, to isté platí aj o SDKÚ. Čiže ja si myslím, že tieto pravo-ľavé strany si budú jednoducho hľadať partnerov a samozrejme, tie voľby do EP pre súčasnú roztrieštenú slovenskú ľavicu vytvárajú taký silný motivačný stimul na to, aby sa zjednotili.“ Ľavica - SDĽ, SDA, sociálni demokrati- sú totiž mimo hlavného diania na Slovensku, ale kontakty s európskymi partnermi im zostali. Horšie je na tom opozičné HZDS, ktoré sa neúspešne roky snaží dostať do Európskej ľudovej strany. Konštatovala to aj politologička Malová a dodala: AUDIO: „Ja si myslím, že HZDS si teraz začína uvedomovať, že je nutné sa transformovať, hoci o transformácii HZDS hovorí už najmenej 5 rokov. Ale skutočne ten vstup do európskej politiky donúti naše politické strany hľadať si partnerov a to je aj prípad HZDS, a zapojiť sa do tvorby európskej politiky.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...