Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       14. máj 2003 Predreferendová jednota politikov sa po víkende asi rozplynie Jana Pankovčínová Koaličné i opozičné strany pred referendom síce dávali najavo jednotné postoje, po víkende sa však zrejme politický život vráti do starých koľají. Koalíciu čaká na stole viacero nevysporiadaných otázok, ktorých riešenie sa bude snažiť ovplyvniť aj opozícia. Podrobnosti má Jana Pankovčínová. Koaličná rada sa nielen pre predreferendové aktivity nezišla už takmer mesiac. Zrejme aby nejatrila nevysporiadané problémy. Nejde pritom len o tlejúci spor medzi Alianciou nového občana a kresťanskými demokratmi o interrupčný zákon, podobne je nejasná podpora vládnych zámerov, ktoré majú naštartovať justičnú reformu, či podobu daňovej, dôchodkovej i zdravotnej reformy. Pri tom všetkom karty veľmi úspešne mieša aj opozícia, ktorá podporuje raz jedného, raz druhého koaličného partnera. Situácia je do istej miery neprehľadná aj preto, že parlament sa po referende bude musieť vysporiadať s prípravou novely ústavy, čo priamo súvisí so vstupom do Európskej únie. Strany tiež budú musieť definovať štátne záujmy pri budúcom sa presadzovaní v európskych štruktúrach. A hoci sa diskusia len rozbieha, dáva tušiť veľa protichodných názorov. Predreferendová jednota parlamentných strán však mala veľký význam predovšetkým pre voličov, ktorým politici dokázali plnenie volebných programov v otázkach integrácie bez ohľadu na aktuálne postavenie na politickej scéne. Domnieva sa to aj politológ Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky, ktorý pritom dodáva: AUDIO: „Treba chápať túto deklarovanú jednotu ako snahu osloviť čo najširšiu občiansku obec, pretože vieme, že priaznivci viacerých strán majú rôznu mieru rozhodnutosti.“ Mesežnikov zároveň nepopiera, že po referende prídu na rad otázky, ktoré sú konfliktné a ktoré takpovediac dostanú strany a ich rétoriku do „starých koľají“: AUDIO: „Naďalej budú pretrvávať rozdiely medzi politickými stranami v mnohých otázkach praktickej politiky. To, že zrejme budeme svedkami zásadnejších zmien v ústavnom systéme, je odrazom toho, že predchádzajúca vládna koalícia zrejme nedostatočne reagovala na požiadavky zmien v ústave. Nedá sa vylúčiť, že aj opozičné strany prídu s návrhmi. Tam kde budú styčné body, tam môže dôjsť k zhode, ale v zásade podľa mňa ten hlavný vektor vo vzťahoch medzi vládnou koalíciou a opozičnými stranami sa nezmení.“ A to nielen v otázkach domácej politiky, ale aj pri stanovení priorít pre budúce presadzovanie slovenských záujmov v európskom priestore: AUDIO: „Bude to dosť náročné obdobie, pretože vidíme, že nie všetky strany majú jasnú predstavu o tom, ako by sa Slovensko malo profilovať v EÚ. Napríklad HZDS podrobilo tvrdej kritike východiská Národného konventu, čiže tým vlastne naznačilo, že má odlišné predstavy.“ Mesežnikov nečaká okamžite zásadné prehĺbenie debaty o mieste Slovenska v únii, tá bude podľa neho intenzívnejšia neskôr, pred budúcoročným májovým vstupom do zatiaľ nejasnej podoby zreformovanej únie. Dovtedy sa podľa neho budú kryštalizovať snahy strán presadiť svoje predstavy na zmenu ústavy a získať si dobré pozície vo frakciách Európskeho parlamentu. Nevýhodné postavenie má v tomto smere na rozdiel od vládnych strán podľa Mesežnikova práve súčasná opozícia: AUDIO: „Je to predovšetkým HDZS, ktoré v dôsledku svojej nevyprofilovanosti nie je partnerom ani jednej z frakcií Európskeho parlamentu. Strana SMER síce inklinuje k spolupráci s ľavicou, eurosocialistami, ale vieme, že tam pretrváva tiež určitá opatrnosť.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...