Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       18. máj 2003 Bývalý prezident Michal Kováč k výsledkom referenda: "Je to pre mňa veľké zadosťučinenie" Milan Žitný Počúvate pravidelnú desaťminútovku Rádia Slobodná Európa na mimoriadnu tému "Výsledky referenda o vstupe Slovenska do Európskej únie" v rozhovore s bývalým prezidentom Michalom Kováčom. Rozhovor pripravil Milan Žitný. RFE: Pán prezident, ako vnímate výsledky referenda o vstupe Slovenska do Európskej únie aj vo svetle tej účasti 52 percent, ale pri vysokom hlasovaní "za" vstup do únie? M.Kováč: "Ten prvý pocit, keď som sa dozvedel, že už sú to skoro oficiálne výsledky, som prejavil veľkú radosť aj so spoločnými priateľmi, s ktrorými som trávil odpoludnie. Samozrejme predtým bolo isté napätie, ale chvalabohu dopadlo to dobre. Ja som s výsledkami spokojný, ale priznávam sa, že som tiež očakával vyššiu účasť. Zrejme budú odborníci analyzovať, prečo tá vyššia účasť nenastala, v čom boli problémy. Ale domnievam sa, že vidiek, vidiecke obyvateľstvo nebolo možno dostatočne podchytené a keďže predchádzajúce štyri referendá boli neúspešné, tak u mnohých ľudí je to takto zafixované: ´No a čo, aj keď nebude platné, však nič sa nedeje, veď ani sa nič nedialo po predchádzajúcich neúspešných.´ A samozrejme nie každý mal možnosť sa hlboko vnútorne presvedčiť o tom, že vlastne je to prvýkrát, keď majú občania Slovenskej republiky šancu rozhodnúť o svojej budúcnosti, či sa chcú stať členmi EÚ, alebo nie. Takže je treba, aby si politici túto situáciu zanalyzovali, ale myslím si, že to hlavné je, že sa podarilo v danej situácii dosiahnuť takúto účasť a samozrejme chválime sa číslom, že 92% z tých, čo prišli, povedali svoje ´áno´. Je to dobrý signál, ktorý sme vyslali, najmä našim budúcim partnerom do EÚ, ale aj všetkým štátom, ktoré idú demokratickou cestou, mám na mysli teraz Severnú Ameriku." RFE: Ako vnímate tých posledných desať rokov - odvtedy, keď Slovensko podalo prihlášku za člena do EÚ? Čo za tých desať rokov sa podarilo urobiť? Čo sa dalo urobiť rýchlejšie? M.Kováč: "Keď si spomínam na to obdobie, najprv mi napadá, že súčasne ma ovládol pocit istého zadosťučinenia. A to z toho dôvodu, lebo viem, čo som prežíval v rokoch 1995, 96, 97, ako som presviedčal svojich partnerov o tom, že áno, pokiaľ ide o kritiku vlády, je to tak, aj my ju kritizujeme, ale pozerajte sa na Slovensko nielen očami vlády, ale vidíte tu aj fungovanie mimovládnych organizácií, aj iných inštitúcií. A naše začlenenie do EÚ a do NATO - išlo v tom čase aj o to, aby sme toto obdobie čo najskôr prežili a s čo najmenšími stratami. Pre mňa osobne je to skutočne zadosťučinenie. A asi nič nebolo márne, čo sa v tom čase na obranu demokracie urobilo, nielen z mojej strany, ale opozície a väčšiny mimovládnych organizácií. Bolo to obdobie vzrušujúce, chvíľami sme boli deprimovaní, ale napokon ten pocit, že sme to dokázali a že sme v tejto veci nezmeškali chvalabohu nič, je veľmi dobrý. A to, že je to v čase, keď sme boli súčasne prizvaní do NATO, samozrejme umocňuje vo mne optimizmus, že sme naozaj, viacmenej celkom pevne a natrvalo, na správnej ceste. A že budúce generácie, ktoré prídu po nás, určite si budú ceniť to, že sme im zanechali úplne iné dedičstvo, než sme dostali my. A len si spomeniem ako ročník 1930, čo všetko sa v tomto období odohralo v minulom storočí." RFE: Referendum podporovali aj opozičné politické strany - mám konkrétne na mysli HZDS - ktoré bolo tou reálnou príčinou v rokoch 1995 až 1997, kedy sa Slovensko stalo akýmsi "enfant terrible" v strednej Európe a prestalo sa o nás hovoriť v súvislosti s integračným procesom, či už NATO, alebo EÚ. Ako vnímate dnes túto podporu HZDS a jej predsedu Vladimíra Mečiara za členstvo v EÚ? M.Kováč: "Aby táto podpora taká presvedčivá - teraz nemyslím vo vzťahu k sympatizantom HZDS, ale vo vzťahu k medzinárodnej verejnosti i vo vzťahu k našej politickej verejnosti - členovia HZDS a funkcionári by mali urobiť najsamprv sebakritiku. Takto to vnímam, ich postoj, ako sebazáchranu - zhodou okolností, že hrá to do karát tomu celkovému prúdu - ale keby to malo záležať len na nich, pravdepodobne by sme tak ďaleko nezašli, ako sme zašli. Občanom treba poďakovať, aj tým, ktorí prišli na základe podnetu HZDS. Ale myslím si, že niektorí ľudia v HZDS sú si vedomí toho, že to, čo sa nedoriešilo z toho obdobia, že nás ťaží a bude ťažiť aj v najbližšej budúcnosti, že sa nedajú niektoré veci zmiesť zo stola, ako by to chcel pán Mečiar a ľudia okolo neho. Jednoducho my musíme ukázať, že sme spravodlivejšia spoločnosť, že pravda a spravodlivosť sa tu presadia, i keď s ťažkosťami, ale predsa len. Že sme spoločnosť, ktorá si ctí zákony, vlastné pravidlá a ktorá vysoko vyzdvihuje do popredia morálku." RFE: Ukázalo sa, že Slovensko vlastne ani nebolo tak veľmi pozadu - ak dáme teraz bokom politické deficity práve z rokov 1995 až 98 - že v konečnom dôsledku stojí dnes na tej istej vstupnej čiare do EÚ ako ostatné stredoeurópske krajiny - susedia - Poľsko, Česká republika, Maďarsko. Prichádzajú do EÚ v rovnakom čase. Ak by obdobie 1995 až 98 bolo po politickej stránke v slovenských podmienkach štandardné, domnievate sa, že by sme boli dnes o kus ďalej spoločne so susednými štátmi? M.Kováč: "Áno, určite by sme boli. Nie azda politicky, lebo politicky sme teraz na tom celkom dobre, ale ekonomicky. V tomto období, o ktorom hovoríte, do Maďarska, do Poľska, do Českej republiky prúdilo množstvo investícií, množstvo zahraničných expertov, obchodníkov, vedeckých a kultúrnych pracovníkov. K nám pomaly nechceli prísť ani predsedovia vlád, ani prezidenti a už tým menej nejakí podnikatelia s investíciami. Verím, že raz nejakí odborníci si dajú tú námahu a začnú hodnotiť, čo to ekonomicky pre Slovensko znamenalo, že sme ignorovali demarše, že sme ignorovali rôzne nóty, ktoré nám posielali jednotlivé vlády a že HZDS hazardovalo s osudmi tohto národa, keď neprihliadali na žiadne dobre myslené kritické stanoviská."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...