|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 6. júl 2008 |

|
|

|
22. máj 2003
|
Eurofondy sú zatiaľ pre malé komunitné projekty nepoužiteľné
|
Oľga Štefucová
|
Na jednej strane stojí upozornenie Európskej únie, že Slovensko nie je dostatočne pripravené na čerpanie jej štrukturálnych fondov - v protiklade s tým stojí tvrdenie domácich mimovládnych organizácií a nadácií, že využívanie eurofondov zatiaľ pre ich zložitosť, nepružnosť a byrokratické mechanizmy neprichádza do úvahy v prípade drobných projektov. Téme sa venuje Oľga Štefucová.
Zahraničné grantové zdroje, z ktorých slovenské mimovládne organizácie a nadácie čerpali prostriedky v 90-tych rokoch začínajú pomaly "vysychať". Na druhej strane pribudla možnosť využívať štrukturálne fondy Európskej únie. Zatiaľ ju však podľa aktivistov tretieho sektora nie je možné využívať na menšie projekty regionálneho rozsahu. Práve tie by však podľa Petra Medveďa z nadácie Ekopolis mali v najbližších rokoch dostať "zelenú". Preto, aby podnietili:
AUDIO: "Záujem bežného občana o miesto kde žije, o problémy, ktoré sú okolo nich a to čo sme my s nimi chceli dosiahnuť bolo vytvoriť nástroj, ako môže občan získať podporu pre to, že tie problémy chce riešiť."
Nadácia Ekopolis tak na projekty menšieho rozsahu za posledné štyri roky rozdelila takmer 150 miliónov korún udelením 1200 grantov. Podporila programy v malých obciach po celom Slovensku, pričom neraz sa práve takýmto spôsobom podarilo zaktivizovať ľudí pri riešení širokej škály miestnych problémov. Alternatíva nahradenia chýbajúcich prostriedkov z eurofondov je ale podľa tretieho sektora zatiaľ iba teóriou. Ako upozorňuje Boris Strečanský z Centra pre filantropiu - hoci majú zdroje z fondov EÚ pre ďalší hospodársky a sociálny rozvoj Slovenska mimoriadny význam, množstvo obmedzení s ich čerpaním spojené, tvorí hlavnú prekážku, pre ktorú na aktivity tretieho sektora sú de facto nepoužiteľné.
AUDIO: "Fondy z Európskej únie, ktoré prichádzajú cez rôzne programy - či už sú to štrukturálne fondy, alebo programy PHARE - sú veľmi zložité z hľadiska jednak ich logiky, v štruktúre náročnosti vypracovania projektov. Prístup k týmto fondom je veľmi obmedzený, pretože tieto fondy sú rádovo veľmi veľké - realizujú programy mnohomiliónov euro - a takéto malé projekty, ktoré ovšem zvyšujú kvalitu života a samotnej občianskej participácie, majú vlastne priestor v nich sťažený.".
Na otázku našej rozhlasovej stanice, či za takýchto podmienok existuje šanca, aby komunitné nadácie a občianske združenia vôbec v budúcnosti mohli čerpať zdroje z eurofondov, Boris Strečanský z ETP Slovensko odpovedal:
AUDIO: "Myslím, že je to otvorené, veď práve aj nastavovanie týchto prograrmov do budúcnosti bude závisieť od Vlády SR - to znamená aj od všetkých, ako budeme schopní ovplyvniť to, ako tieto programy budú na Slovensku v budúcnosti využívané. My sa nádejáme, že tieto fondy nájdu v sebe aj také mechanizmy, ktoré umožnia poskytovanie aj takejto drobnej podpory."
Zástupcovia tretieho sektora si síce uvedomujú, že mechanizmy čerpania prostriedkov z fondov EÚ majú zatiaľ viac v rukách jej aparáty, zároveň by však malo aj Slovensko z úrovne vlády dať podnet na zjednodušenie celého procesu. Podľa ich názoru má totiž slovenská vláda na tento krok dostatok informácií z regiónov. Opäť Boris Strečanský:
AUDIO: "My si myslíme, že bude nutné vyvinúť iniciatívu na to, aby sa našli v týchto mechanizmoch podpory prichádzajúcej z Európskej únie aj také mechanizmy, aby popri tých miliardových investíciách do infraštruktúry existovali aj programy, kde v obci Rabčice budú ľudia vedieť, že áno, aj my tu realizujeme niečo, čo je súčasťou zahraničnej pomoci z Európskej únie."
Jednou z možných ciest je namiesto cez ruky štátnych úradníkov posunúť peniaze z eurofondov veľkým komunitným nadáciám, ktoré ich bez väčších prieťahov a aj v malom objeme sú schopné poskytnúť na regionálne aktivity občanov.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|