Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       6. jún 2003 Kompromis o budúcej európskej ústave je zrejme na stole Monika Murová Zdá sa, že Európsky konvent, ktorý sa už niekoľko mesiacov sporil na podobe budúcej ústavnej zmluvy Európskej únie, konečne našiel spôsob ako z takmer neriešiteľného problému von. Prezídium Konventu, ktoré ústavu pripravuje, dnes v Bruseli predložilo zástupcom tohto fóra návrh kompromisu pre usporiadanie inštitúcií únie. Viac už Monika Murová. Doslova nezmieriteľné spory medzi 25-timi veľkými a malými krajinami vyvolalo inštitucionálne usporiadanie únie. Krajiny ako Slovensko mali pocit, že návrhy šéfa konventu Valéryho Giscarda d'Estainga nahrávajú veľkým, ktorí sa snažia oslabiť malé štáty. Veľkí zase kritizovali, že malým nejde o skutočnú reformu únie ale o úzkoprsú obhajobu národných záujmov. Tento týždeň sa už dokonca zdalo, že práca konventu skončí fiaskom, pretože spory o prezidenta únie, rotujúce predsedníctvo a počet členov Európskej komisie vyzerali ako neriešiteľné. Vedenie konventu však dnes predložilo kompromisný návrh. Jeho podstata, zjednodušene povedané, spočíva v tom, že do roku 2009 by fungoval doterajší systém a zmeny by nastali za šesť rokov. Podstatu kompromisu vysvetľuje šéf zahraničného výboru parlamentu Ján Figeľ: AUDIO: Návrh počíta v tejto chvíli s tým, že európska rada by mohla mať svojho predsedu, ktorý by koordinoval prácu na úrovni rady. Nemal by vplyv na iné inštitúcie alebo oblasti politiky. Na druhej strane je dôležité, že sa zachová rotácia jednotlivých členských krajín vo vedení rád únie. Jedinou výnimkou zrejme bude, ak sa tak konvent dohodne, rada pre vonkajšie záležitosti, ktorú by mohol viesť predstaviteľ pre vonkajšie vzťahy alebo minister zahraničných vecí únie." Napriek tomu, že po dnešku v Bruseli medzi členmi konventu zaznel akýsi výdych, ešte nič nie je úplne rozhodnuté. Stanovisko ku kompromisu musia nanovo zaujať všetky krajiny. Pokiaľ ide o Slovensko, ktoré nesúhlasilo s vytvorením postu predsedu únie, bude sa musieť zrejme prispôsobiť. Veľké krajiny zasa budú musieť prijať jeho slabšie postavenie. Kompromis zároveň počíta so zvýšením počtu komisárov z doterajších 15-tich na 25, čo požadovali napriek protestu veľkých malé krajiny. Od roku 2009 bude mať v komisii síce každý štát jedného komisára, hlasovacie právo budú mať však len 15-ti. O tom, či predložený kompromis môže byť prijateľný pre Slovensko hovorí Ján Figeľ: AUDIO: "Budeme o tom diskutovať, či je takýto návrh prijateľný. Je dôležité, aby si Slovensko vytvorilo, čo najkonsenzuálnejší názor. A hlavne, aby to dokázalo obhájiť aj v následnej medzivládnej konferencii. Pretože predpokladám, že tých jednotlivých špecifických pohľadov na niektoré oblasti ústavnej zmluvy bude ešte viacero. A tam tiež treba ustrážiť náš záujem." RFE: Napriek tomu, keď sa Slovensko a 25 krajín únie bude chcieť dohodnúť, zrejme aj Slovensko bude musieť urobiť ústupky? Figeľ: "Áno, tento princíp je v únii jeden zo základných. Možnože tu bude aj veľa nespokojnosti, ale celkový záujem by mal byť pomôcť vlastnému spoločenstvu pri zlepšení jeho vnútorných mechanizmov a posilnení jeho inštitúcií a v jeho lepšej organizácii pre dobro všetkých zúčastnených štátov a občanov EÚ. Takže ak tento hlavný dôvod bude tým, ktorý charakterizuje hodnotenia, tak si myslím, že môžeme dospieť aj k väčšej spokojnosti." O predloženom kompromise bude rokovať na budúci týždeň Európsky konvent, nasledovať bude spoločná diskusia o novej euróspkej ústave na júnovom summite únie v Grécku. Ak by tam tento návrh prešiel, bude o ňom rozhodovať medzivládna konferencia v Taliansku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...