Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       12. jún 2003 Otázky okolo návrhu európskej ústavnej zmluvy Ivan Štulajter Tento týždeň sa Konvent o budúcnosti Európskej únie pokúša v Bruseli aj za účasti predstaviteľov z kandidátskych krajín vyriešiť prekérny problém. Ide o zjednotenie stanovísk pestrého európskeho spoločenstva vo veci návrhu ústavy Európskej únie. Včera po spoločnej večeri francúzsky prezident Jacques Chirac a britský premiér Tony Blair v Paríži vyhlásili, že názory oboch krajín na budúcu ústavu sú veľmi blízke. Na tom, ako sa Európa rozdelila počas irackej krízy vidno, že sa európska integrácia nedá „lámať cez koleno“. Inými slovami, na starom kontinente (napokon ako všade inde) sa dá dohodnúť len na tom, čo je dohodnutia možné. Úlohou Konventu o budúcnosti Európskej únie, ktorý sa v týchto dňoch zišiel v Bruseli, je určiť práve tie hranice možného v otázke návrhu európskej ústavy. Predseda Konventu Valéry Giscard d´Estaing v tejto súvislosti povedal: Audio: „Európania očakávajú od nás zrozumiteľnosť, prehľadnosť, účinnosť a demokraciu a teda úloha, pred ktorou stojíme, je reagovať na ich požiadavky.“ To, aby bola v ústavnej preambule zmienka o bohu a kresťanstve, včera oficiálne navrhol za Európsku ľudovú stranu Elmar Brok. Francúzsky socialista Olivier Duhamel mu odpovedal, že nech otázku boha vyťahuje iba vtedy, ak chce Konvent rozbiť. Aj z toho vidno, že vytvoriť zrozumiteľnú ústavu pre Európanov, či už sú kresťania, židia, moslimovia alebo ateisti nebude ľahké. Otázka hodnotovej a kultúrnej sebadefinície Európskej únie bude snáď menším problémom, ako jej politická sebadefinícia. V tej druhej sa totiž určia kompetencie medzi členskými štátmi a orgánmi únie. Pozorovatelia česko-slovenského kompetenčného handrkovania vedia, o akú zamotanú záležitosť ide. Podľa správ, prichádzajúcich z Konventu, najväčší spor sa vedie okolo návrhu radikálne obmedziť či dokonca úplne zrušiť jednomyseľné rozhodovanie Európskej únie. Práve podmienka jednomyseľného rozhodovania zabezpečuje absolútnu rovnoprávnosť členov únie. V prípade jeho zrušenia alebo rozšírenia princípu väčšinového hlasovania by sa kľúčovým v rozhodovaní únii stalo vytváranie koalícií. Podľa niektorých situácia, keď hocikto môže zablokovať čokoľvek, robí z únie nepružného dinosaura. Rozšírenie väčšinového hlasovania odmieta Veľká Británia, lebo v ňom vidí neprípustné obmedzenie svojej zvrchovanosti a zárodok európskeho superštátu. Proti obmedzeniu princípu jednomyseľnosti sú z tých istých dôvodov aj malé krajiny, vrátane kandidátskych. Lenže je tu ešte jeden aspekt, relativizujúci obavy malých štátov z prevahy veľkých. Upozorňuje na neho Brendan Halligan z dublinského Inštitútu pre európske záležitosti: Audio: „Napätie medzi menšími a väčšími členskými štátmi bolo badateľné od summitu Európskej únie v Nice a podľa mňa je to dané skutočnosťou, že rozšírením únie na 25 a viac štátov budú v nej prevládať skôr menšie štáty oproti tomu, ako to bolo na začiatku. Takže proporcionalita z hľadiska počtu - nechcem povedať, že z hľadiska sily - hovorí dnes v prospech malých štátov.“ Európsky konvent sa chce dopracovať k definitívnemu návrhu ústavnej zmluvy do piatku. O týždeň neskôr by sa o ňom malo rokovať na summite Európskej únie v Grécku. Schválenie konečnej podoby európskej ústavy, ktorou sa zmení zakladajúca zmluva Európskej únie, bude v rukách medzivládnej konferencie. Potom sa konečný text dostane na národnú úroveň. Tam - rovnako ako v prípade zmluvy z Nice - prebehne ratifikačný proces podľa vnútroštátnych pravidiel. V tejto súvislosti sa napríklad na Slovensku, ale i v Českej republike objavili názory, aby európsku ústavu občania odsúhlasili v referende. No jedna vec je, či by mali a druhá, či nebudú nakoniec musieť. V prípade, že by európska zmluva znamenala vstup Slovenska do štátneho zväzku s inými štátmi, bol by na to potrebný ústavný zákon, spečatený referendom. Inou otázkou je, kto záväzne rozhodne, či sa prípadným prijatím európskej ústavnej zmluvy takýto štátny zväzok aj skutočne vytvorí. Európska únia totiž aj dnes niektoré znaky štátu má, no iné jej chýbajú. Aj toto by mal objasniť Konvent. V každom prípade konečná podoba európskej ústavy bude podľa všetkého vhodným kolbišťom na ostré strety „euroskeptikov“ a „eurofilov“. Na druhej strane bez nich by Európa nebola Európou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...