Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       7. júl 2003 Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku vydala štyri zaujímavé publikácie Milan Žitný Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) predstavila dnes štyri publikácie, ktoré sa zaoberajú medzinárodným terorizmom, významom trendov Európskej únie pre Slovensko, či vzťahmi Európskej únie a krajín strednej a východnej Európy s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou. Bližší pohľad na ne prináša v nasledujúcom príspevku Milan Žitný. Prvou publikáciou SFPA je "Medzinárodný terorizmus" autora a výskumného pracovníka Ivo Samsona s podtitulom "Implikácie pre Slovensko". Samson analyzuje slovenské skúsenosti s medzinárodným terorizmom najmä vo vzťahu k teroristickému útoku 11.septembra 2001 voči USA a prijatým opatreniam po ňom: AUDIO: "Slovensko bolo čiastočne nepripravené na takýto útok. Koniec koncov ani nemalo legislatívu, ktorá by sa nejakým spôsobom dotýkala charakteru teroristického útoku. V slovenskej legislatíve pojem ´teroristický útok´ a trestanie, stíhanie teroristického útoku, v tom čase vôbec nebol zakotvený. Ten sa do slovenskej legislatívy dostal práve až po týchto útokoch v roku 2001." Samson uvádza ako jedinú skúsenosť Slovenska s terorizmom po vzniku samostatného štátu zavlečenie prezidentovho syna Michala Kováča ml. do Rakúska v roku 1995 a následné zavraždenie Róberta Remiáša v roku 1996. Autor - citujúc aj rozsudok Vyššieho krajinského súdu vo Viedni, ktorý konštatoval, že na zavlečení sa podieľali slovenské štátne orgány - zdôrazňuje, že definitívne neoznačenie a neodsúdenie páchateľov v dôsledku tzv. Mečiarových amnestií môže posilňovať nebezpečný precedens v motíve beztrestnosti pre teroristické útoky v budúcnosti. Samson pri analýze stavu pripravenosti Slovenska čeliť medzinárodnému terorizmu cituje často i články rozhlasovej stanice Slobodná Európa. Popri periodiku Slovak Foreign Policy Affairs, v ktorej venuje SFPA pozornosť 10.výročiu rozdelenia Československa, vydala spoločnosť publikáciu viacerých autorov pod názvom "Európska únia dnes". Ide o rozšírenú reedíciu z roku 2001 v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky a Centrom pre európsku politiku, kde čitateľ dostáva prehľad súčasnej štruktúry únie, kompetencií orgánov, vývoj a vzťahy vnútri únie. Výrazne provokatívnejší obsah prináša štvrtá publikácia "Východná politika rozšírenej Európskej únie", ktorá sa venuje vývoju vzťahov s Ruskom, Ukrajinou a Bieloruskom z perspektívy krajín visegrádskej štvorky. Alexander Duleba - v publikácii reprezentuje slovenskú časť autorov z V-4 - považuje tento príspevok do diskusie o vzťahu USA a západnej Európy k východnej Európe za dôležitý, pretože Západ má najmä k Rusku vrelejší vzťah než nové demokracie v strednej Európe: AUDIO: "Záujmy našich krajín sa v budúcnosti, ale vlastne už aj v súčasnosti, budú viac dotýkať toho, ako tú východnú politiku robí Európska únia, než USA. Pretože EÚ plánuje aj svoje programy pomoci svojím vonkajším partnerom na základe nejakého hodnotenia, čo v týchto krajinách vlastne prebieha, na čo tú pomoc treba sústrediť a akým spôsobom ju smerovať." Únia sa podľa Dulebu dopúšťa voči spomenutým východným krajinám dvojkoľajnosti - na jednej strane kladie dôraz na politiku hodnôt občianskej spoločnosti, na druhej strane zasa aplikuje politiku pragmatického prístupu k politickým režimom, ktoré nespĺňajú západné kritériá otvorenej spoločnosti. Milan Žitný, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...