Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       8. august 2003 Európska únia vyžaduje bezpečnostné previerky vo väčšom zábere než NATO Milan Žitný Inšpekčný tím pre otázky ochrany utajovaných skutočností Európskej únie uskutočnil v dňoch 6.a 7.augusta svoju prvú návštevu Bratislavy. Inšpektori zisťovali, ako sú štátne a verejné inštitúcie Slovenskej republiky pripravené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami únie. O výsledkoch inšpekcie už viac v príspevku Milana Žitného. O ochrane utajovaných skutočností sa doteraz hovorilo len v súvislosti so vstupom Slovenska do Severoatlantickej aliancie. Podobný systém existuje aj v Európskej únii, ktorej členom sa SR oficiálne stane v budúcom roku. Európska únia má vlastný systém noriem a predpisov pre ochranu utajovaných skutočností. Záber oblastí, na ktoré sa špeciálne režimy narábania s tajnými informáciami vzťahujú, je oveľa širší, než v NATO. Aliancia definuje okruh utajovaných skutočností v politickej a bezpečnostnej oblasti, únia ide nad tento rámec ďalej aj do iných sektorov. Slovenská republika sa musí zaviazať plniť kritériá a prijať zoznamy ochrany utajovaných skutočností podľa štandardov EÚ. Inšpekčný tím z EÚ vyhodnotil stav ochrany utajovaných skutočností na Slovensku v predbežných záveroch, ktoré budú podkladom pre správu, určenú orgánom EÚ a ústavným činiteľom SR. Prvým a najzávažnejším nedostatkom, ktorý inšpekčný tím konštatoval, je veľmi široký okruh osôb, ktoré podľa súčasného zákona o utajovaných skutočnostiach nemusia prejsť bezpečnostnou personálnou previerkou. Ide o päťtisíc pozícií v štátnej a verejnej správe, na ktoré sa nevzťahuje previerka. Hovorca Národného bezpečnostného úradu SR Juraj Puchý: AUDIO: "Pre Európsku úniu je to absolútne neprijateľné, pretože EÚ v oblasti personálnej bezpečnosti nepozná výnimky." Únia toleruje výnimky na úrovni troch najvyšších ústavných činiteľov - prezident, predseda parlamentu a predseda vlády, ktorí nemusia mať bezpečnostnú previerku. Táto tolerancia nie je nikde definovaná, v prípade potreby výnimočného významu únia nemusí túto výnimku akceptovať a môže obmedziť prístup k svojim utajovaným skutočnostiam aj najvyšším ústavným činiteľom, ak sa nepodrobia previerke. Bezpečnostný úrad NATO už tiež odporúčal, aby sa novelou zákona o utajovaných skutočnostiach zúžil okruh osôb s osobitným postavením len na troch najvyšších ústavných činiteľov. Garantom previerky personálnej bezpečnosti je pre Európsku úniu Národný bezpečnostný úrad SR, rovnako ako pre NATO. Na tejto úrovni nezistil inšpekčný tím nedostatky a konštatoval, že NBÚ plní úlohy v súlade so štandardami EÚ. Hovorca NBÚ Puchý: AUDIO: "Je však jednou zo základných podmienok - a SR sa bude musieť zaručiť - aby NBÚ bol aj naďalej inštitúciou nezávislou a apolitickou." Narážka hovorcu NBÚ na podmienku EÚ, aby úrad zostal aj v budúcnosti nezávislou a apolitickou inštitúciou, súvisí s návrhom novely zákona o utajovaných skutočnostiach, ktorý zakotvuje aj sedemročné funkčné obdobie pre riaditeľa NBÚ bez možnosti odvolať ho z funkcie na základe politických rozhodnutí. Podobnú klauzulu obsahuje aj zákon o prokuratúre pre generálneho prokurátora. Keďže riaditeľ NBÚ už dlhší čas nepožíva dôveru predsedu vlády, predpokladá sa, že buď pri, alebo po schvaľovaní novely zákona o utajovaných skutočnostiach dôjde k slovu aj otázka výmeny riaditeľa úradu. Z aktuálnych záverov inšpekčného tímu EÚ i z Bezpečnostného úradu NATO, ktorý pred niekoľkými týždňami skúmal činnosť NBÚ, vyplýva, že NBÚ SR a jeho vedenie sa tešia vysokej dôvere v orgánoch EÚ a NATO na rozdiel od domáceho prostredia. Milan Žitný, RFE		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...