Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       4. september 2003 Otrasov sa Slovensko vstupom do EÚ nevyhne Oľga Štefucová Odbornej verejnosti a časti politického spektra predstavili dnes na konferencii v Bratislave pracovníci SAV zhrňujúcu štúdiu o ekonomických a sociálnych dopadoch vstupu Slovenska do Európskej únie. Prítomní sa zhodli, že na rozdiel od doteraz zverejnených čiastkových publikácií je táto oveľa realistickejšia. Podrobnosti ponúka Oľga Štefucová. Keď pred zhruba rokom čiastkovú štúdiu s rovnakým zameraním, teda zmapovanie dopadov integračných krokov na ekonomiku a sociálnu sféru krajiny akadémia predstavila, Slovensko bolo v štádiu uzatvárania jednotlivých predvstupových kapitol. Jeho šance na dobehnutie rivalov z ostatných kandidátskych krajín boli vysoké, rovnako očakávania od úspešného zavŕšenia celého predvstupového procesu. Dnes je situácia iná. Krajina stojí na prahu únie, zďaleka nemožno povedať že je bez problémov a že samotný vstup nebudú sprevádzať riziká. Priznal ich dnes aj vicepremiér pre integráciu Pál Csáky. AUDIO: "Môžeme sa tváriť ako chceme. Skúsenosti krajín, ktoré boli vyspelejšie a vstupovali do menej vyspelej Európskej únie ukazujú, že v každej krajine boli spoločenské otrasy, v každej krajine došlo k určitému rozčarovaniu časti obyvateľstva. Našim cieľom musí byť zmierniť tieto otrasy a nevidím možnosť, aby sme sa vyhli týmto otrasom." Ako zaznelo na dnešnej konferencii, Slovensko stále nenašlo akýsi jednotiaci prvok v úsilí skoordinovať národné priority vo všetkých sférach spoločnosti. A hlavne, nedokázalo doposiaľ zjednotiť jej relevantné skupiny, brániace úzko vymedzené vlastné záujmy. Hovorí vedúci autorského kolektívu dnes prezentovanej štúdie, riaditeľ Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV Milan Šikula. AUDIO: "Štúdia, akú sme my urobili je síce dôležitá, ale v žiadnom prípade nemôže nahradiť všetko to, čo musia urobiť všetci, ktorí na centrálnych orgánoch, v podnikoch a iných inštitúciách, lebo vlastne celá ekonomika, celou štruktúrou vstupuje do toho integračného procesu. Inými slovami - každého sa vlastne týka tá integrácia." Slovensko dodnes jasne, zreteľne a presvedčivo nedefinovalo napríklad svoje národné rozvojové priority. Potom sa nemožno čudovať, že z Bruselu neustále prichádzajú upozornenia, varovania a požiadavky, ktoré zďaleka - napriek takpovediac istému dátumu vstupu do únie - nemožno ignorovať. Pretože, ako upozornil Milan Šikula. AUDIO: "Pri spolufinancovaní, keď oni nám dávajú zdroje, to nie je jednoducho nejaké fasovanie zdrojov. Ale oni veľmi striktne dbajú na to, aby to bolo v koncepte nejakej národnej stragégie. Aby tam boli jasné priority a bolo vidieť, ako sa tie priority tým projektom budú napĺňať." A že Slovensko peniaze z eurofondov potrebuje, o to sa dnes už nik nesporí. Domáca ekonomika nestačí vyprodukovať jednoducho také zdroje, aby ich bolo dosť na splnenie kritérií platných v únii. A je čo doháňať. Čísla a porovnania, ktoré štúdia o ekonomických a sociálnych súvislostiach integrácie SR do EÚ uvádza nie sú nijako priaznivé - Pál Csáky ich zhrnul nasledovne. AUDIO: "Táto správa obsahuje dosť nelichotivé čísla. Realita na Slovensku v mnohých prípadoch v porovnaní s krajinami Višegrádskej štvorky je najhoršia. Sme krajina, ktorá má najnižší hrubý národný príjem na hlavu obyvateľa, najväčšie regionálne problémy, štrukturálne problémy, najväčšie problémy v oblasti financovania vedy a vôbec vzdelávania. Takže sú to obrovské handicapy, s ktorými táto krajina zápasí." Popasovať sa s nimi krajina bude musieť - inej cesty niet. To si uvedomujú všetci, ktorí cestu Slovenska do únie dlážili a dlážia i tí, ktorí dnes za takéto smerovanie nehorlia. Oľga Štefucová, Slobodná Európa.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...