|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 7. september 2008 |

|
|

|
23. september 2003
|
Návrh ústavnej zmluvy a „postmoderná“ Európa
|
Ivan Štulajter
|
Lotyšským víkendovým euroreferendom sa zavŕšil maratón otázok, či Stredoeurópania a Východoeurópania chcú, aby sa ich štáty a oni s nimi stali členmi Európskej únie. S rôznou mierou skepsy, obáv, nádejí a odhodlania odpovedali, áno. Všetko teda nasvedčuje tomu, že sa o pár mesiacov únia rozšíri na 25 štátov a v jej vnútorných hraniciach sa bude pohybovať viac ako 400 miliónov ľudí, rôznych náboženstiev, etník, svetonázorov a s rôznymi predstavami o svojom šťastí. Budú to aj Európania, alebo presnejšie: budú to na prvom mieste Európania, a potom Briti, Nemci, Slováci, Poliaci? Aj emocionálne vedené debaty o európskej ústave pred blížiacou sa medzivládnou konferenciou naznačujú skôr to, že národné poňatie štátu v Európe zatiaľ prevažuje. Taká je však európska skúsenosť, v ktorej drieme tradícia sily, vojny, dobyvačnosti. Malí sa boja veľkých, veľkí nemajú pochopenie pre obavy malých a všetci dokopy trpia nedostatkom vzájomnej dôvery. Rozpornosť azda vo všetkých dôležitých otázkach a záležitostiach, ale zároveň aj snaha prekonávať rozpory sú hlavnými znakmi Európskej únie. Je to jej slabosť, ale zároveň aj jej sila.
Nad návrhom ústavnej zmluvy krútia hlavami nielen mnohí na Slovensku. Zaujímavý je aj hlavybôľ Poliakov. Poliaci a Španieli podľa dohody z Nice mali mať v budúcej rade ministrov takmer toľko hlasov ako početnejší Nemci a Francúzi. Návrh ústavnej zmluvy však značne znižuje váhu ich hlasov. Varšavský analytik Antoni Kaminski v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žiadna poľská vláda si nemôže dovoliť ustúpiť od obrany poľských národných záujmov, a to zvlášť, keď sú už vo výhľade budúcoročné voľby. Kaminski však dodáva:
Audio: „Môžu sa prijať nejaké kompromisy, pričom nestratí tvár ani jedna strana. V histórii európskej integrácie sa to stalo veľakrát. Európania sú špecialistami na riešenie zapeklitých problémov.“
Ak sa podarí nájsť kompromis na medzivládnej úrovni do konca tohto roka, návrh ústavnej zmluvy by mohol byť schválený lídrami členských štátov únie a lídrami samotných kandidátov už o pár mesiacov. Podľa niektorých pozorovateľov vzhľadom na súčasné výhrady voči ústavnej zmluve je to však príliš optimistická predpoveď. Ale problémy môžu nastať aj po tom, čo sa medzivládna diplomacia skončí úspechom. Niektoré krajiny - ako napríklad Írsko a Dánsko - plánujú totiž vo veci schválenia ústavnej zmluvy vypísať referendum. A ak si spomínate, Iri, keď nechcú, vedia povedať nie, ako to ukázali už raz v prípade zmluvy z Nice. Hovoriť „nie“, keď vlády kážu áno, vzdorovať, pochybovať a spochybňovať všetko a kedykoľvek je však európske. Niekto by povedal: európsky „postmoderné“.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|