Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       5. december 2003 Národné parlamenty budú musieť zobrať do úvahy Eva Reiselová V Európskom parlamente sedí v súčasnosti 626 poslancov, ktorí zastupujú takmer 380 miliónov obyvateľov pätnástich členských krajín Európskej únie. Po májovom vstupe Slovenska do únie, bude pripravených päť kresiel aj pre poslancov zastupujúcich záujmy Slovenskej republiky. V téme pokračuje Eva Reiselová: Dlhé a náročné diskusie sa vedú o vzťahu medzi národným a európskym najmä pri tvorbe ústavy únie. Generálny riaditeľ sekcie ministerstva zahraničných vecí Juraj Migaš konštatuje, že súčasný text návrhu ústavy dáva oveľa väčší priestor na komunikáciu medzi národnými parlamentmi a inštitúciami v Bruseli: AUDIO: "Napríklad je povinnosť Európskej komisie informovať o príprave všetkých závažných dokumentov v legislatívnych záležitostiach v predstihu a včas aj národné parlamenty tak, aby ony mohli včas zaujať svoju pozíciu a následne v komunikácii s vládou danej krajiny pripraviť pozíciu k návrhom. Rozširuje sa kanál informácií." Dôležité podľa Migaša je vyriešiť mandát pri komunikácii medzi národným a európskym. Viacerí na Slovensku by radi videli spôsob komunikácie podobný ako v Dánsku. Tam je vytvorený špeciálny výbor, ten rozhodne o základnej pozícii neraz postavenej na systéme - buď - alebo. Takto sa podľa Migaša zužuje priestor pre ďalšiu komunikáciu. V europarlamente majú najväčšiu frakciu kresťanskí demokrati, po nich sociálni demokrati, liberáli a zelení. AUDIO: "Ak zoberieme dnešný parlament, sú tam sily euroskeptické alebo skôr národnostne orientované. Je to skupina poslancov, skutočne marginálna. Tie strany nezískavajú do Európskeho parlamentu veľa hlasov, ale môže sa stať, že ich počet bude narastať." Ale podľa Migaša nie sú nejakou hrozbou pre parlament ani v budúcnosti. A to aj napriek tomu, že politické rozloženie národných parlamentov nekorešponduje s európskym. Nedávno vyvolalo úžas viacerých európskych politikov vyjadrenie tureckého vicepremiéra, že ak bude v euroústave zahrnuté kresťanstvo, mal by sa tam objaviť aj islam a judaizmus. Juraj Migaš priznáva, že v Konvente sa veľa diskutuje o koreňoch a identite Európy. Dodáva: AUDIO: "Ja si v tejto chvíli viem ťažko predstaviť všetky akty, ktoré významným spôsobom ovplyvnili európsku identitu - rímske právo, grécka filozofia, francúzske osvietenstvo, judaizmus, islam." Skôr podporuje všeobecnú formuláciu, pretože ak sa niečo vynechá, mohlo by to vytvárať "nie veľmi príjemnú atmosféru pri diskusiách, kde sú skutočné korene Európy." V máji sa Slovensko stane členom Európskej únie, v júni rozhodnú jeho obyvatelia o svojich poslancoch do európskeho parlamentu. Vedúci delegácie Európskej komisie na Slovensku Eric van der Linden je presvedčený, že pristupjúce krajiny majú čo ponúknuť - napríklad rýchlosť a odvahu s akou sa púšťajú do reforiem, či ekonomický rast, ale aj sebareflexiu minulosti. Veľvyslanec Talianska v SR Luca del Balzo di Presenzano pripomína, že ide o znovuzjednotenie Európy, pretože aj Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko a ďalšie krajiny boli vždy súčasťou Európy, ktorú len povojnové "bolestivé" udalosti rozdelili. Preto zdôrazňuje: "Tieto krajiny sa len vracajú tam, kde patria." Eva Reiselová, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...