|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008 |

|
|

|
16. december 2003
|
Po fiasku s euroústavou: Slovensko ako šprintér alebo vysilený maratónec?
|
Milan Žitný
|
Dvojrýchlostná Európa je podľa štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Ivana Korčoka už dnes realitou a považuje ju za dobrý smer. Slovensko sa chce pridať k tým, ktorí sú za rýchlejšiu integráciu Európskej únie (EÚ). Opačný názor má bývalý hlavný vyjednávač SR s úniou a predseda zahraničného parlamentného výboru Ján Figeľ. Podľa Figeľa všetkým členom EÚ prospeje jednota: "Ak je rozdelená na starých a nových, veľkých a menších, nebude úspešná," tvrdí Figeľ. K téme pripravil poznámku Milan Žitný.
Generálny riaditeľ sekcie európskej integrácie na Ministerstve zahraničných vecí SR Maroš Šefčovič vyslovil minulý týždeň ešte pred bruselským summitom Európskej únie v rozhovore pre Slobodnú Európu predpoklad, že ak v Bruseli nedôjde k dohode o podobe európskej ústavy, potom:
AUDIO: "...bude veľmi ťažké zachovať jednorýchlostnú Európu a skôr sa budú hľadať riešenia pre tie krajiny, ktoré chcú postupovať rýchlejšie, aby sa v rámci EÚ vytvorilo niekoľko skupín a začala by sa budovať viacrýchlostná Európa s následkami, ktoré môžeme teraz len veľmi ťažko hodnotiť."
Ševčovičova predpoveď je už skutočnosťou, odhady a názory vládnych politikov je tiež ťažké hodnotiť vzhľadom k ich nejednotnosti. Zatiaľ čo štátny tajomník zahraničného rezortu Ivan Korčok víta model dvojrýchlostnej Európy, v ktorom chce byť Slovensko v najrýchlejšom "tvrdom jadre" so zakladajúcimi členmi únie, predseda zahraničného výboru Národnej rady SR Ján Figeľ sa obáva dôsledkov z nejednotnosti a delenia na starých a nových, na väčších a menších členov únie.
Bývalý hlavný vyjednávač s úniou Figeľ ako predstaviteľ Kresťanskodemokratického hnutia by mal mať radosť z toho, že v Bruseli prepadol návrh európskej ústavy. KDH malo najväčšie výhrady voči predloženému textu. Ministri za KDH sa vo vláde dostali do názorového sporu s premiérom Mikulášom Dzurindom i šéfom diplomacie Eduardom Kukanom v širokej škále obsahu a dikcie ústavnej zmluvy únie. Ministerstvo vnútra, ktoré riadi predstaviteľ KDH, dokonca zásadne odmietlo návrh ústavy pre "nejasnosť najmä v oblasti deľby kompetencií medzi EÚ a členskými štátmi". A kandidát KDH na prezidenta František Mikloško formuloval postoj jeho strany tiež jednoznačne: "Pokiaľ ústava neprejde vážnymi zmenami, nie sme ochotní sa za ňu angažovať a hlasovať."
Dzurinda pri otvorení medzivládnej konferencie v Ríme však vyhlásil, že "nič dramatické alebo nebezpečné v texte ústavy nie je". Teraz zasa slovenská diplomacia víta priamy dôsledok odmietnutia ústavnej zmluvy - viacrýchlostnú Európu, v ktorej chce byť v prvej, šprintérskej skupine.
Vo vládnej koalícii neexistuje zhoda v momentálne najdôležitejšej časti zahraničnej politiky. Silné a optimistické, častokrát zmenené vyhlásenia premiéra i vedenia rezortu diplomacie patria skôr do kategórie "vítame čokoľvek, čo nám bude predložené". Vlastný názor je neželaný, taktikou úspechu má byť čakanie na víťaza. Akým zázrakom sa chce dostať Slovensko medzi šesť zakladajúcich členov, ktorí hrozia vytvorením hlbších a silnejších väzieb, malý a naviac nový člen únie, nevedno. Zatiaľ to vyzerá skôr na dlhý, vysiľujúci maratón, než na štart k šprintérskym výkonom.
Milan Žitný, RFE
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|