Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 29. august 2008       23. december 2003 Aká bola zahraničná politika Slovenska v roku 2003? Milan Žitný Minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan hodnotil v pondelok uplynulý rok slovami, že ide o historický medzník v zahraničnej politike štátu najmä s ohľadom na postup v príprave na členstvo v Európskej únii a v NATO. V nasledujúcom príspevku si rovnakú tému všíma Milan Žitný. Zahraničná politika štátu nemôže byť úspešná bez konsolidovaných vnútropolitických pomerov. Zahraničnú politiku slovenskej vlády v roku 2003 možno preto hodnotiť vo všeobecnosti kladne. Minulosť i prítomnosť ale pripomínajú, že ešte stále existujú určité riziká, schopné poškodiť záujmy krajiny a jej občanov. Vlády premiéra Vladimíra Mečiara sa dostali z vlastnej viny, v dôsledku autokratických metód a okliešťovania demokracie do medzinárodnej izolácie, čím poškodili celú spoločnosť. Proces integrácie Slovenska do NATO a EÚ sa zastavil. Pražský summit Severoatlantickej aliancie v novembri 2002, ktorý rozhodol o prizvaní Slovenska k vstupu do NATO, si druhá Dzurindova vláda pochopiteľne pripisuje na konto svojich úspechov, rovnako aj úspešné ukončenie predstupového procesu do Európskej únie. Vo svetle vstupu i takých štátov, akými sú Bulharsko a Rumunsko do aliancie, je ale tento úspech slovenskej zahraničnej politiky do veľkej miery zrelativizovaný. Zároveň sa v druhom volebnom období po Mečiarovej mocenskej hegemónii ukazuje, že niektorým domácim vládnym politikom sa stále ťažko odoláva metódam, ktoré zaváňajú Mečiarovými praktikami z blízkej minulosti. Zneužívanie moci zostáva na Slovensku silným afrodiziakom. Rok 2003 bol v domácom prostredí charakteristický rozsiahlymi reformami na jednej strane a na druhej postupujúcim rozkladom vládnej koalície. Vzájomné spory, roztržky a zápasy medzi politickými stranami vládnej koalície nepramenili ani tak z rozdielnosti prístupov k reformám, ale oveľa viac z osobných vzťahov, postojov a mocenských ambícií niektorých aktérov. Leitmotívom boli tendencie ovládnuť tajné služby, Národný bezpečnostný úrad, či špeciálne útvary ministerstva vnútra. To vyvolalo u kľúčových zahraničných partnerov viacero pochybností a otáznikov, či už sa Slovensko zbavilo definitívne ducha mečiarizmu. Neľútostný zápas o tieto zložky, v ktorom vyhasínajú dlhoročné priateľstvá a spojenectvá, patrí totiž k typickým javom v autokratických režimoch. Slovensko teda ešte stále nie je za vodou na bezpečnom brehu a opakovane prejavuje sklony k riešeniu vnútorných problémov silou a porušovaním gentlemanských dohôd. Negatívne javy sa našťastie nepremietli do zahraničnej politiky štátu v miere, ktorá by ohrozila pozíciu krajiny v zjednocujúcej sa Európe a v rozšírenej aliancii. Bolo tomu tak i preto, že viaceré medzinárodné udalosti ovplyvnili integračné trendy oveľa výraznejšie a zásadnejšie, než domáce udalosti na Slovensku. Teroristický útok na USA v roku 2001 je udalosťou, ktorá mala zásadnejší vplyv na rozširovanie NATO, než reálna pripravenosť mnohých prizvaných krajín. Rozhodla aj ich rýchla podpora Spojeným štátom americkým, ktoré potom mali voči kandidátom morálny záväzok a tiež logický zámer rozšíriť pásmo bezpečnosti v Európe čo najďalej a čo najskôr aj za cenu pretrvávania existujúcich či vzniku budúcich problémov. Slovenská zahraničná politika v uplynulom roku napriek niektorým domácim problémom dokázala byť dostatočne homogénna aj tam, kde neexistoval jednotný prístup vládnych subjektov. Pre zahraničný rezort je to dôležité - ľahšie sa mu potom realizuje jeho agenda. Sem patrí nepochybne dosiahnutie dohody medzi Maďarskom a Slovenskom o spôsobe financovania menšinového školstva a kultúry v oboch štátoch. Podobne sa dá hovoriť aj o postoji k irackej kríze, alebo o európskej ústavnej zmluve - rozdielne prístupy existujú vo vnútri koalície, konečné výsledky však rešpektujú všetci. Milan Žitný, RFE		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...