Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       7. august 2001 Uplatnenie žien v armáde SR Uplatneniu žien v armáde SR v súčasnosti nebráni žiadne obmedzenie. Sú však vojenské profesie, pre výkon ktorých ženy jednoducho nespĺňajú stanovené podmienky. Prinajmenšom im chýba splnenie si tzv. brannej povinnosti. Percentuálne zastúpenie žien v Armáde SR sa pohybuje okolo troch percent. Pri podrobnejšom skúmaní ich pozícií zistíte , že takmer osem stoviek vykonáva profesionálnu službu v kategóriách vojenských hodností od rotnej po plukovníčku. Profesionálne vojačky možno nájsť v pozemných silách a vo vzdušných , najmä v letecko inžinierskej službe . Ženy sa uplatňujú aj pri plnení mierových misií , v súčasnosti sú tri na Cypre a l2 žien je vyslaných do poľnej nemocnice na Timore. Dve občianske zamestnankyne sú poverené výkonom funkcií na úrovniach generálskych hodností. Jedna z nich - Judr.Eleonóra Kišová zastáva funkciu generálnej riaditeľky sekcie pre personálnu a sociálnu prácu na Ministerstve obrany SR. K vytváraniu podmienok pre prácu žien v rezorte obrany povedala: AUDIO: "I keď sa podiel žien na personálnom obsadení v rámci ministerstva obrany stále zvyšuje, nemáme zatiaľ vytvorený nejaký osobitný sociálny program pre ženy, ale realizujú sa ucelenejšie sociálne programy rodinného typu, na ktorých sa aktívne podieľajú profesionálne vojačky, občianske zamestnankyne, manželky profesionálnych vojakov v rámci rezortu. Legislatíva pamätá na práva žien v Zákone 37O z roku l997 Zb. o vojenskej službe, kde upravuje postavenie žien a výkon ich funkcií v profesionálnej službe v závislosti od ich fyzických predpokladov a materských povinností. Tie vlastne aj určujú ich kariérny postup a v tejto oblasti sú aj najväčšie rezervy. Ženy sú vo väčšine absolventky niektorej z vojenských škôl alebo akadémií, kde sú na výkon profesionálnej služby pripravované po vzdelanostnej stránke. Na výkon veliteľských funkcií by však museli absolvovať základnú vojenskú službu a na to u nás zatiaľ nie sú vytvorené podmienky.Hovorí práporčíčka Alexandra Števaňáková, ktorá je aj predsedníčkou Združenia žien v Armáde SR. AUDIO: "Ja myslím, že nie je potrebné povolávať ženy z civilu, pretože my tu máme dosť profesionálnych vojačiek aj študentiek. Skôr si myslím, že by sme im mali vytvoriť podmienky, aby kariérny poriadok zľavil v niektorých veciach, aby sa ženy mohli uplatniť. Lebo ona príde prakticky po kapitánku a tam už musí absolvovať ďalšiu školu alebo kurz, aby mohla kariérne postupovať ˇďalej. Ak toto nie je umožnené tejto žene, tak samozrejme , musí odísť z armády." V súvislosti s percentuálnym zastúpením žien v Armáde SR a prístupovým procesom vstupu do Severoatlantickej aliancie, nás zaujímalo porovnanie s členskými štátmi NATO. Hovorí plukovník Ivan Gosiorovský: AUDIO: "To percentuálne zastúpenie, ktoré v súčasnosti je v armáde SR, je to približne asi 3 a pol percenta profesionálnych vojakov, je tak približne na úrovni jednotlivých členských štátov Severoatlantickej aliancie. Tie rozdiely sú aj vyššie, ale aj nižšie, napríklad v Taliansku, kde ženy v armáde vôbec nie sú." Ako však doplnila Alexandra Števaňáková, v ostatných armádach po vstupe do NATO vytvorili tzv.odbory pre rovnosti príležitostí, kde sledujú pomerné zastúpenie mužov a žien a ich možnosť postupu do vyšších funkcií. Rezervy pre uplatňovanie žien v armáde SR sú ešte nepochybne v zlepšovaní ekonomickej a sociálnej situácie profesionálnych vojakov. Vyplýva to aj z ankety , ktorú v polovici minulého roka uskutočnil kontinuálny výskum verejnej mienky v armáde. Vojenskí profesionáli na prvé miesto vo vytváraní zlého obrazu armády kládli zlé sociálne podmienky, na druhé zlé ekonomické a personálne pomery v útvaroch. Aj keď na otázky odpovedali iba vojaci, nie je ťažké si domyslieť, ako na tieto nedostatky reagujú ženy vojačky. Zaujímavé sú aj výsledky výskumu v súvislosti s pobytom v zahraničných misiách, ktoré sú vzhľadom na ambície Slovenska stať sa členom NATO perspektívne aj do budúcnosti. Na rozdiel od podobného prieskumu medzi veteránmi v Českej republike, sa medzi slovenskými vojenskými profesionálmi nepreukázali negatívne dôsledky dlhšej odlúčenosti na rodinné vzťahy. Skôr naopak, vyše polovica mužov uviedla po návrate z misie lepšie vzťahy v partnerstve a nesporný pozitívny finančný efekt, ktorý si až 83% rodín vojakov premietlo do svojho lepšieho sociálneho zabezpečenia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...