Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       10. august 2001 Prezident Bush rozhodol o čiastočnom financovaní výskumu kmeňových buniek Daniel Bútora Ako nám z Washingtonu hlási Fedor Sutoris, americké médiá dnes diskutovali o dlhšie očakávanom rozhodnutí prezidenta Georgea Busha za čiastočné vládne financovanie výskumu s využitím kmeňových buniek. Bush si želá, aby federálna vláda financovala výskum s použitím už izolovaných kmeňových buniek, no odmietol financovanie v prípade buniek, pri ktorých oddelení by mali byť zničené ďalšie embryá. Spor sa týkal toho, či embryá, ktoré sú zničené pri izolovaní kmeňových buniek, treba ochraňovať ako ľudský život. Na druhej strane, takto získané bunky by podľa vedcov mohli časom viesť k liečeniu rôznych ochorení. Aj keď väčšina Američanov je za širší výskum, než za aký sa vyslovil Bush, prvé komentáre stúpencov aj odporcov pokladajú jeho rozhodnutie v súčasnej situácii za prijateľný kompromis. Bushovo rozhodnutie sa netýka súkromného financovania výskumu kmeňových buniek a zatiaľ ani nie je jasné, ako sa bude uskutočňovať. Vedúci opozičnej Demokratickej strany v Senáte Tom Daschle ešte pred Bushovým prejavom povedal, že 61 zo 100 senátorov je za širšie financovanie výskumu, čo by aj mohli pri budúcom hlasovaní presadiť. Včera večer oznámil americký prezident George Bush jedno z najdôležitejších rozhodnutí svojho doterajšieho pôsobenia v úrade. AUDIO: "Dospel som k záveru, že by sme mali povoliť federálne financovanie výskumu existujúcich radov kmeňových buniek, tam, kde už bolo urobené rozhodnutie medzi životom a smrťou." Bush so svojím rozhodnutím oboznámil Američanov v mimoriadnom televíznom vystúpení, prvom svojho druhu od nástupu do funkcie. Jeho desaťminútový prejav odznel až večer po deviatej newyorského času, krátko pred uzávierkami väčšiny novín. Rozhodnutie prišlo nečakane aj preto, že prezident nie je vo Washingtone, ale na dovolenke v Texase. Spôsob, aký prezident zvolil, ukazuje na dôležitosť, akú otázke výskumu kmeňových buniek prikladá. Bush hneď na začiatku svojho vystúpenia povedal, že táto otázka je predmetom diskusií ľudí s rôznymi presvedčeniami, pričom aj ľudia toho istého presvedčenia dochádzajú často k rôznym záverom. AUDIO: "Mnohí ľudia zisťujú, že čím viac o výskume kmeňových buniek vedia, tým menej sú si istí ohľadne svojich etických a morálnych záverov." Výskum kmeňových buniek by podľa viacerých vedcov mohol viesť k vypestovaniu ľudských orgánov a napokon tak k liečbe ťažkých ochorení. Takéto výsledky sú pravda hudbou budúcnosti. Vedci môžu bez problémov kmeňové bunky izolovať z tkaniva dospelých ľudí, sľubnejší je ale podľa nich výskum kmeňových buniek, získaných z embryí. Tieto embryá sú však pri odobraní buniek zničené. Embryá pre výskum kmeňových buniek možno získavať troma základnými cestami: použitím zmrazených embryí z kliník, ktoré uskutočňujú umelé oplodnenie, ďalej "vyrobením" takýchto embryí zo spermií a vajíčok len za účelom výskumu, a napokon klonovaním. V prípade, že by Senát súhlasil so Snemovňou reprezenantov, ktorá nedávno rozhodla o zákaze klonovania, bude tretia cesta vylúčená. Niektorí predstavitelia republikánskej strany, ktorá je známa skôr odmietavým postojom k umelým potratom, navrhovali, aby prezident povolil výskum na bunkách získaných z embryií, ktoré zostávajú zmrazené na klinikách umelého oplodnenia a ktoré väčšinou tak či tak čaká zničenie. Prezident Bush napokon aj túto možnosť odmietol, a súhlasil len s financovaním výskumu tých kmeňových buniek, ktoré už boli izolované - to, čo pomenoval slovami, že tu už "bolo rozhodnuté medzi životom a smrťou". Podľa Busha dnes existuje 60 radov takýchto kmeňových buniek, a to by malo stačiť na uskutočnenie výskumu. AUDIO: "Hoci musíme venovať obrovskú snahu liečbe chorôb, rovnako dôležité je venovať pozornosť aj morálnym ohľadom, ktoré vyvoláva výskum kmeňových buniek, získaných z ľudských embryí. Ani najvznešenejšie ciele ešte neospravedlňujú akékoľvek prostriedky." Rozhodnutie prezidenta bolo sťažené aj tým, že jeho najbližší poradcovia boli v otázke rozdelení. Podľa správ v americkej tlači mal George Bush stráviť posledné dva mesiace deň čo deň nejaký čas nad touto otázkou. Jeho rozhodnutie nemôže uspokojiť každého. Viacerí prominentní demokrati a tiež niektorí vedci kritizovali prezidenta za to, že nepovolil rozsiahlejší výskum. A konzervatívni predstavitelia zasa rozhodnutie označili za nedostatočné – obávajú sa, aby zelená takémuto výskumu nevyvolala nakoniec potrebu ďalších buniek, kvôli ktorým by bolo treba ničiť ľudské embryá. Podľa väčšiny analýz je však Bushovo rozhodnutie (v súlade s jeho celkovou politikou) bližšie konzervatívnemu pohľadu. Jedným z dôkazov je aj to, že do čela novovytvorenej rady pre otázky bioetiky chce postaviť známeho konzervatívneho odborníka Leona Kassa.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...