Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       27. august 2001 Kam kráča Slovensko v rodinnej politike? Oľga Štefucová Slovensko sa bude musieť rozhodnúť, či v oblasti rodinnej politiky bude podporovať konzervatívny model rodiny, kde matky zostávajú doma pri výchove detí a starostlivosti o domácnosť, alebo nastúpi trend liberálneho západoeurópskeho typu rodinu. Jasnú víziu však v prvom rade musí mať politická reprezentávia krajiny. O tom, že zatiaľ ju nemá, hovorí Oľga Štefucová v nasledujúcom rozhovore s riaditeľkou Medzinárodného strediska pre štúdium rodiny Erikou Kvapilovou. RFE: Skúsme si porovnať, ak sa to dá, definíciu rodiny a vytváranie filozofie s tým zahraničím, trebárs v krajinách Európskej únie? Kvapilová: "Myslím si, že ten náš predošlý politický a spoločenský systém bol podstatne odlišný od toho, čo sa vyvíjalo v týchto západných krajinách. Ale sú tu isté indikácie, ktoré naznačujú, že skôr sa Slovensko prikláňa k tomu konzervatívnemu vzoru. Napríklad za jeden z indikátorov modelu, ktorý podporuje zamestnanosť žien je to, že sú verejne dostupné široké a relatívne lacné služby pre matky s malými deťmi, alebo rodičmi s malými deťmi. Ako vieme, na Slovensku prakticky jasle boli zatvorené a dnes je problém zohnať verejne dostupné platené slušné služby pre dieťa mladšie ako 2 roky, čiže toto podporuje skutočnosť, že ženy samozrejme zostávajú doma a pre mohé to môže byť veľký problém vrátiť sa z materskej späť do práce. A netýka sa to len vysokokvalifikovaných žien. Čiže toto je jeden taký indikátor, ktorý naznačuje, že skôr sa hýbeme týmto smerom." RFE: Ale to finančné postavenie živiteľa rodiny - to je jeden veľký problém, druhý problém - vyrastá tu predsa generácia mladých žien, ktoré sa rovnako chcú realizovať, rovnako si chcú budovať kariéru... Kvapilová: "No, je to pravda. Ja teraz hovorím o istých tendenciách, ktoré sa tu prejavujú a ktoré málokto pomenoval a myslím si, že toto by nemala byť len otázka teoretikov, ale aj otázka politikov, ktorí by mali mať nejakú jasnejšiu koncepciu o tom, aká má byť rodina, aký typ rodín alebo rodiny má štát podporovať a akými prostriedkami. Z danej škály politických subjektov toto má zhruba jasné jedine KDH a KDH je predsa strana, ktorá podporuje konzervatívny model. Čiže, dalo by sa povedať, že pokiaľ ostatné politické strany nebudú mať jasnú koncepciu o tom, kam s rodinnou politikou, tak to bude pre nás všetkých veľký problém." RFE: Vy v rámci výskumných úloh, v rámci projektov, ktoré robíte v stredisku, zisťujete predpokladám aj názory občanov Slovenskej republiky. K čomu sa približujú viac práve názory občanov. Kvapilová: "No, v prvom rade musím povedať, že naše stredisko nemá dostatočné finančné zdroje na to, aby robilo reprezentatívne výskumy. Čiže to sú len určité sondy, alebo používame dáta, ktoré zbieral niekto iný a my ich vyhodnocujeme. Nedávno jeden náš kolega robil také porovnanie na základe medzinárodného dotazníka o istých prístupoch ľudí k rodine, ich predstavách, atď. Tú štúdiu veľmi krátko nazval "Jednokariérové alebo dvojkariérové manželstvo", no a zhruba tie závery boli také, že vidiecke obyvateľstvo, obyvateľstvo vo vyšších vekových kategóriách a obyvateľstvo menej vzdelané inklinuje k tradičnému modelu rodiny. Takže môžeme povedať, že skôr k tomu konzervatívnemu. Kdežto mladšie generácie, vzdelané generácie preferujú tento dvojkariérový typ. Čiže ak sa na to pozrieme, ako na istú perspektívu čo ľudia očakávajú, sú tu isté indikácie, že je tu generačný rozpor v názoroch na to, čo by mala byť rodina, aká by mala byť rodina a čo by mal štát voči rodine plniť." RFE: Povedali ste, že Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny nemá dostatok finančných prostriedkov, aby robilo reprezentatívne výskumy. Na druhej strane ale bude potrebné, aj v tom medzinárodnom kontexte zrejme, charakterizovať , alebo nejakým spôsobom ohraničiť tú rodinnú politiku v rámci Slovenskej republiky. Vychádza mi z toho, že pracovisko tu síce máme, ale vlastne netvorí akýsi pendant pre štátne orgány, politikov, pre vládu, aby sa názory od občanov premietli do tejto politiky. Kvapilová: "Samozrejme, pre politikov by malo byť veľmi zaujímavé - a to by tiež mal zabezpečovať výskum a na to tvrdím, že nie je dostatok finančných prostriedkov. Politici by mali vedieť, čo si ľudia myslia, čo ľudia chcú, aké majú predstavy, aké majú problémy. A samozrejme, keďže politika je oblasťou kompromisov, tak politici by mali navrhovať riešenia, ktoré by boli jednak v súlade s očakávaniami, potrebami ľudí, ktorí v tejto krajine žijú a vychovávajú deti, ale zároveň musia brať do úvahy ďalšie, širšie medzinárodné skúsenosti a súvislosti. Napríklad náš budúci vstup do Európskej únie."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...