Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       1. september 2001 Mám dôvod si myslieť, že SDĽ reaguje na krízu regresom Marián Leško Na konci júna sa minister pôdohospodárstva stal volebným lídrom SDĽ. Na konci augusta Pavel Koncoš oznámil, že sa na jesennom zjazde bude uchádzať aj o post predsedu strany. Hoci ide o politika, ktorý nikdy neskrýval, že mu viac ako na členstve v strane záleží na tom, aby presadil záujmy svojho rezortu vo vláde, a svoje záujmy v rezorte, stal sa jasným favoritom prebiehajúcej súťaže o najvyššiu funkciu v SDĽ. Mám dôvod si myslieť, že strana, v ktorej má pán Koncoš najväčšiu šancu na funkciu predsedu, reaguje na krízu, do ktorej sa dostala, regresívne: pudovým návratom do stavu, ktorý mal byť už prekonaný. Pôsobenie Pavla Koncoša v kabinete Mikuláša Dzurindu viacerých analytikov priviedlo k otázke, čím je vlastne na Slovensku minister – či je predovšetkým členom vlády, alebo predstaviteľom rezortu. Minister pôdohospodárstva totiž svojím konaním demonštroval, že je predovšetkým a najmä obhajcom rezortu a jeho požiadaviek, a nie členom kabinetu, ktorý vo zverenej oblasti uskutočňuje politiku vlády. Keď sa pripravoval rozpočet na rok 2000 nespokojný minister Koncoš vyhlásil, že ak sa nezmení v prospech jeho rezortu, postaví sa „do čela poľnohospodárov proti tejto vláde“. V každej inej krajine by podobné vyhlásenie ministra okamžite z vlády vyradilo, ale na Slovensku pánu Koncošovi pomohlo, aby urobil stranícku kariéru. Pritom aj vlastnej strane dával najavo, že viac ako na SDĽ mu záleží na tom, aby mohol riadiť rezort podľa vlastných predstáv. Preto odmietol splniť koaličnú dohodu, s ktorou súhlasil predseda Migaš a žiadal, aby sa strana postavila za svojho ministra. „Ak by SDĽ cúvla... musel by som prehodnotiť svoj vzťah k nej,“ vyhlásil Pavel Koncoš a dodal, že pre neho je profesijná česť oveľa vyššie ako politická, preto by po demisii pre neho „nemalo zmysel vracať sa do poslaneckého klubu SDĽ“. Pavel Koncoš tým fakticky priznal, že nielen členstvo vo vláde, ale aj členstvo v strane je pre neho len prostriedkom, ktorý podriaďuje vyššiemu cieľu – možnosti robiť svoju vlastnú politiku v rezorte. Je naozaj zvláštne, že to, čo ho kvalifikovalo na šéfa pôdohospodárskej lobby, a čím zredukoval SDĽ na účelovo použitý prostriedok, aktivistom strany vonkoncom neprekáža. Až tak veľmi sa im páči „popularita“, ktorú si Koncoš získal, až tak veľmi oceňujú ďalšie postoje, ktoré reprezentuje. Ako minister vo vláde stelesňuje nesúhlas s tým, čo kabinet robí. Pavel Koncoš nesúhlasí s hospodárskou politikou, lebo vraj neprispieva k stabilizácii ekonomiky. Nesúhlasil s vládnym rozhodnutím, aby lietadlá NATO mohli využiť vzdušný priestor republiky počas intervencii v Kosove a je „zdržanlivý“ i k vstupu do NATO. Nesúhlasí s doterajšou menovou politikou a nebál by sa ani riadenej inflácie, len aby nechýbali zdroje v agrobiznise. Nesúhlasil ani s vládnym programom, podľa ktorého sa pôda neznámych vlastníkov mala odovzdať do správy miest a obcí, lebo to vraj ohrozuje národno-štátny záujem republiky. Nesúhlasí ani s posilňovaním samostatnosti miest a obcí, lebo „samostatnosť sa rovná autonómii“. Prekáža mu postoj Bruselu voči jeho agrorezortu a verejne hovorí o intrigách byrokratov voči Slovensku. Inými slovami, pán Koncoš nesúhlasí s toľkými vecami, že aj stranícky aktív vidí, že im prekáža to isté, čo prekáža aj jemu – koalícia, v ktorej SDĽ pôsobí. „Program“, ktorý minister Koncoš stelesňuje a s ktorým kandiduje na predsedu, je programom regresu. Predstavuje návrat do fázy, ktorú strana prekonala pred voľbami v roku 1994. Vtedy z nej odišiel Ján Ľupták, ktorý reprezentoval iba nespokojnosť s jestvujúcim stavom. Keď sa však jeho Združenie robotníkov Slovenska dostalo do vlády, bez väčšieho odporu súhlasilo so všetkým, čo jestvujúci stav ešte zhoršilo. Ak dnes Pavel Koncoš hovorí, že predmigašovské vedenie spáchalo najväčšiu chybu vtedy, keď nechalo odísť zo strany Ľuptáka, potom je jasné, k čomu sa chce vrátiť. Z SDĽ sa má stať strana nespokojnosti a strana protestu. Má sa z nej stať to, čím bola, keď mala ešte svoj starý ponovembrový názov - Komunistická strana Slovenska. Ak SDĽ na novembrovom zjazde naozaj „skoncošovatie“, bude to návrat do takého stavu, ktorý aj Ľuptákovi umožní, aby sa do rodnej strany pokojne vrátil. Po desiatich rokoch nepretržitej transformácie bude SDĽ v tom istom bode, z ktorého pred desaťročím vyšla. Zdá sa, že nielen ľudia, ale aj politické subjekty reagujú na krízu regresom: pudovým návratom do stavu, ktorý už mal byť prekonaný.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...