Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 2. december 2008       3. september 2001 Vašečka: Slovenská spoločnosť nie je pripravená na akceptovanie Róma vo vysokej pozícii Boris Koreň Hoci podľa odhadov žije na Slovensku 400 až 500 tisíc Rómov, nemajú žiadne zastúpenie na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Ani blížiaci sa termín volieb nenaznačuje, že by sa niečo v tomto smere mohlo zmeniť. Poznámku pripravil Boris Koreň. To, aby zástupcovia rómskej menšiny mali zastúpenie v slovenskom zákonodarnom zbore, je nielen v jej vlastnom záujme, ale aj v záujme väčšinového obyvateľstva. Ak totiž zostane naďalej politicky marginalizovaná, naďalej nebudú jej lídri nútení prevziať skutočnú zodpovednosť za jej další osud a ako poslanci slovenského zákonodarného zboru aj za osud všetkých obyvateľov Slovenska. Takto pôsobia často len v pozícii nejakých samozvaných hovorcov rómskej komunity vyjadrujúcich len skupinové či klanové záujmy, a preto môžu formulovať aj nereálne požiadavky a dávať nereálne prísľuby. Podobný názor zastáva aj analytik Inštitútu pre verejné otázky zaoberajúci sa problematikou Rómov, sociológ Michal Vašečka. AUDIO: "Je to v našom eminentnom záujme, aby aj v parlamente sedeli nejakí rómski poslanci, ktorí skutočne zistia, ako to funguje na parlamentnej pôde, budú schopní ovplyvňovať fungovanie parlamentných výborov, budú schopní zasahovať do fungovania štátnych orgánov. No a budú schopní redukovať prípadný radikalizmus rómskych lídrov, ktorí sa objavia na regionálnej úrovni. A ten radikalizmus v súčasnosti stúpa." Zástupcovia Rómov sa do Národnej rady môžu dostať v podstate troma spôsobmi. V úvodzovkách "najčistejší" z nich by bol, ak by - podobne ako Maďari žijúci na Slovensku - vytvorili politický subjekt, ktorý dokáže zabezpečiť trvalé zastúpenie minority v zákonodarnom zbore. Rómska politická scéna je však veľmi roztrieštená a väčšina z osemnástich politických subjektov nemá ani Stabilnú členskú základňu, ani väčší dosah na rómskych voličov. Minuloročný pokus zjednotiť prostredníctvom predvolebnej dohody všetky rómske strany, stroskotal. Ako ďalší pokus o zjednotenie rómskej politickej scény možno chápať vytvorenie Rómskeho parlamentu. Okrem politických strán v ňom pôsobia mimovládne organizácie a podporuje ho aj podstatná časť rómskych intelektuálov. Michal Vašečka tejto možnosti, teda aby sa zástupcovia Rómov dostali do parlamentu vlastnou silou, však nedáva šancu: AUDIO: "Rómsky parlament avizoval, že všetky organizácie, ktoré sú v ňom združené, budú podporovať Rómsku občiansku iniciatívu pri ďalších voľbách, ktorá už avizovala, že chce ísť do volieb samostatne. Šanca, že sa dostane do parlamentu, keď poviem, že je minimálna, tak som slušný. Je prakticky nulová." Druhá možnosť, ako sa zástupcovia rómskej menšiny môžu dostať do zákonodarného zboru, závisí od ochoty a možností ostatných politických strán otvoriť svoje kandidátske listiny aj pre nich. Niet politickej strany na Slovensku, s výnimkou SNS, ktorá by nedeklarovala úprimnú snahu seriózne riešiť rómsku otázku. Niektoré sa tvária, že im ide aj o hlasy rómskych voličov, ich lídrov však nie sú ochotné pustiť na voliteľné miesta na svojich kandidátkach. Paradoxne, iba HZDS malo vo voľbách v roku 1998 jedného z rómskych lídrov na pomerne voliteľnom mieste, ten však počas kampane nešťastne zahynul. Podľa Michala Vašečku nie sú slovenské politické subjekty ochotné otvoriť svoje kandidátky lídrom rómskej menšiny z dvoch dôvodov: AUDIO: "Skutočne, v očiach verejnosti by to mohlo poškodiť politickú stranu, mať niekde na vedúcej pozícii Róma. Táto spoločnosť skutočne nie je pripravená na akceptovanie Róma vo vysokej pozícii. No ale druhá vec je, že mnohí rómski lídri nie sú pripravení adekvátne zastupovať politické strany. Nie sú pripravení vzdelanostne, svojimi skúsenosťami na skutočne zodpovedné zastupovanie tej politickej strany. A potom politická strana, mnohé z nich, sa jednoducho boja takýchto ľudí vytiahnuť príliš vysoko." Tretia možnosť, ako zabezpečiť, aby aj Rómovia mali svojich poslancov v parlamente, je znížiť pre národnostné menšiny päťpercentnú klauzulu potrebnú pre vstup do Národnej rady. Na Slovensku - na rozdiel od Maďarska alebo Poľska - sa však o tom nikdy ani neuvažovalo. Hovorí Michal Vašečka: AUDIO: "V momente, kedy práva národnostných menšín sú minimálne na štandardnej úrovni v porovnaní s inými členmi Rady Európy a s inými kandidátmi na členstvo v Európskej únii, ťažko očakávať, že by sme išli nad ten štandard. A objektívne treba povedať, že zrušenie päťpercentnej klauzuly je nadštandard." Ani jeden zo spomenutých troch spôsobov, ako by slovenskí Rómovia mohli v nadchádzajúcich parlamentných voľbách získať zastúpenie v Národnej rade, sa teda momentálne nejaví ako reálny. Zo všetkých slovenských politických subjektov paradoxne iba HZDS, ktoré reprezentuje väčšinou menej vzdelanú, chudobnejšiu a staršiu časť voličov, už uzavrelo dohodu o predvolebnej spolupráci s Rómskou iniciatívou Slovenska, ktorej predsedá Alexander Patkoló. Ostatné politické strany podobné iniciatívy zatiaľ ani nenaznačili. Slovenskí Rómovia si teda na svojich poslancov s najväčšou pravdepodobnosťou budú musieť ešte počkať. Na ich, ale aj na našu škodu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...